Ľud obecný je podstatnou čiastkou národa nášho, cituje Štúra Tibenský

Bratislava 9. októbra (TASR) - V rokoch 1971-1980 vo vydavateľstve Obzor v Bratislave vznikol monumentálny projekt s názvom Slovensko. Je to doteraz najucelenejšia vedecká vlastiveda Slovenskej republiky. Obsahuje tieto štyri zväzky: Slovensko - Dejiny (1971), Slovensko - Príroda 1972, Slovensko - Ľud - I. časť (1974), Slovensko - Ľud - II. časť (1975), Slovensko - Kultúra - I. časť (1979), Slovensko - Kultúra - II. časť (1980). Zostavovateľom a vedeckým redaktorom prvého zväzku Slovensko - Dejiny je historik Ján Tibenský (okrem archeologickej časti, ktorú pripravil archeológ Ján Dekan). Ján Tibenský (1923 Budmerice - 2012 Bratislava) je zároveň aj autorom šiestich kapitol publikácie, medzi nimi aj kapitol Počiatky slovenského národného obrodenia a V predvečer buržoáznej revolúcie.


Sú to dôsledné historické štúdie, prísne rešpektujúce historické fakty a vyhýbajúce sa expresívnemu prejavu. Potvrdzujú to aj pasáže, týkajúce sa štúrovcov a ich úsilia i osobnosti Ľudovíta Štúra. „Ľudovít Štúr už vo februári 1843 v dohode so svojimi najbližšími spolupracovníkmi rozťal gordický uzol a urobil historické rozhodnutie - prijal stredoslovenské nárečie za základ nového slovenského spisovného jazyka. Dôvodov, ktoré ho k tomuto kroku viedli, bolo viacej - národná jednota, presvedčenie, že iba slovenčinou možno úspešne vzdelávať ľud, snaha získať si časť slovenského zemianstva i určitý politický ohľad na Maďarov, ktorí v jazykových bojoch vyčítali Slovákom, že nie sú národom, že nemajú vlastný spisovný jazyk a tŕňom v oku im bola aj jazyková jednota s Čechmi. Štúrov krok znamená dovŕšenie procesu formovania novodobého slovenského národa. Dozrel čas!“

Prehľadnosť a tým i čitateľskú príťažlivosť tejto monumentálnej vedeckej vlastivedy tvorí aj grafická stránka publikácie. Na vonkajších okrajoch každej strany je linka, pred ktorou je zalomený koncept, akoby tézy obsahu priliehajúceho k odseku textu. Z pohľadu našej témy to vyzerá takto: „Štúrovská slovenčina, Štúrovská národná ideológia, Kollár proti slovenčine, Nová slovenčina a bernolákovci, Slovenské národné noviny, Tatrín, Ľ. Štúr a ľud, Drobná práca štúrovcov, Formovanie politického programu, Štúr a maďarská šľachta...“ atď. A tak, napríklad, v časti Slovenské národné noviny nachádzame takúto formuláciu: „Hlavným cieľom politiky Ľudovíta Štúra v tomto období bolo vytvárať masovú základňu pre požiadavky slovenského národného hnutia, burcovať národné povedomie, prebúdzať u Slovákov, ako sa Štúr a jeho spolupracovníci často vyjadrovali, 'ducha pospolitosti'. Heslom dňa bolo zakladanie rôznych kultúrno-osvetových, divadelných, hospodárskych, poľnohospodárskych, abstinentských a iných spolkov, pravda, predchnutých národným duchom, slovom, zhora i zdola postupne a stupňovite budovať národnú jednotu.“

Autor zaujímavým spôsobom dokladuje Štúrovo sociálne cítenie a jeho vzťah k pospolitému ľudu. Dokladuje to priamo citátom z Ľudovíta Štúra: „Keď sa čo stavia a pevne sa postaviť má, musí sa od základu začínať, tak i my pri považovaní národa nášho v krajine našej Uhorskej začíname od spodku, od ľudu obecného. On je podstatnou čiastkou národa nášho, on je jedným zo základov v každej krajine...“

Publikácia má 851 strán, bohatú obrazovú čiernobielu i v samostatných blokoch vytlačenú farebnú dokumentáciu a osem strán farebných máp.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR