Lov na najhľadanejšieho zločinca na svete - Pablo Escobar

Autor Mark Bowden spomína:

Do práce som sa pustil v roku 1997, keď som na stene v kancelárii istého zamestnanca americkej armády zbadal zarámovanú fotografiu tlstej mŕtvoly obklopenej rozjarene pózujúcimi vojakmi.

„Čo to je?“ spýtal som sa.

„Kamarát môj, to je Pablo Escobar,“ povedal mi zdroj. „Tú fotografiu mám na stene, aby mi pripomínala, že nezáleží na tom, aký si bohatý, stále sa môže ukázať, že si si priveľa trúfol.“

Keby sa Pablovi Escobarovi podarilo vybudovať drogový superkartel, pre kolumbijskú vládu a štátnu políciu by bolo prakticky nemožné poraziť takúto organizáciu. Malo by to ničivé dôsledky aj na USA.
Kniha Pablo Escobar sleduje krvavý príbeh vzostupu a pádu hlavy medellínskeho kokaínového kartelu, nazývaného aj „Kokaínový kráľ“.
Escobarova zločinecká ríša na vrchole moci držala v hrsti celý štát a s ním ako rukojemníkov tridsať miliónov ľudí. Túto hrôzovládu ukončila až smrť narkobaróna.

Až na jednu krátku výnimku strávil Pablo zvyšok života vo vojne so štátom. V epicentre jeho boja zostávala možnosť vydania do USA, toho sa bál zo všetkého najviac – dokonca viac než smrti.
Sám vravel: „Radšej hrobku v Kolumbii ako väzenskú celu v Spojených štátoch.“

Práve smrť bola jeho stratégiou proti vydaniu – smrť a peniaze. Jeho metóda plata o plomo dosahovala také úspechy, že napokon takmer ohrozila základy kolumbijskej demokracie.

Koncom roka 1984 bol v Medellíne nedotknuteľný. Hoci bol oficiálne hľadaný zločinec, voľne sa pohyboval po meste, navštevoval býčie zápasy, nočné kluby a vo svojich rezidenciách organizoval posedenia. Bol obľúbený, mocný a zjavne si doma kúpil náklonnosť polície a súdov.
Keď usúdil, že sa mu chce niekto postaviť, okamžite z neho spravil terč atentátu. V júli bol v Bogote zavraždený sudca, ktorý mal vyšetrovať atentát na ministra spravodlivosti Laru.

MARK BOWDEN je americký spisovateľ a novinár. Patrí k bestsellerovým autorom novín New York Times, napísal viacero úspešných kníh, dvadsať rokov pracoval ako reportér pre denník Philadephia Inquirer a v súčasnosti píše pre Vanity Fair, The Atlantic a ďalšie časopisy. Za dokumentárnu knihu Pablo Escobar získal prestížnu novinársku Cenu Corneliusa Ryana.

Krátky úryvok z novinky Pablo Escobar:

Medellín bol Pablov domov. Práve tu zarobil svoje miliardy a tu za ne dal vybudovať veľké kancelárske budovy a bytové komplexy, diskotéky a reštaurácie. Práve tu nechal postaviť príbytky pre chudobných, pre ľudí, ktorí sa dovtedy museli krčiť v škatuliach z kartónu, plastu a plechu, čo sa prehrabávali v horách odpadkov, pred smradom sa chránili vreckovkou a hľadali čokoľvek, čo by sa dalo vyčistiť a predať. V tomto meste staval futbalové ihriská s osvetlením, takže robotníci mohli hrať po západe slnka. Pri otváraní zvykol prestrihnúť červenú pásku a občas si už ako žijúca legenda dokonca sám zahral. Všetci sa zhodovali, že ten bacuľatý chlapík s fúzikmi má stále svižné nohy. Mnohí boli presvedčení, že tu ho polícia nikdy nedostane, že ho nemôže dostať, hoci má k dispozícii komandá smrti a od gringov doláre a špionážne lietadlá, a vie o každom šuchnutí. Zatiaľ čo po ňom pátrali, ukrýval sa šestnásť mesiacov. Presúval sa z úkrytu do úkrytu a hoci ho občas niekto spoznal, nikdy by to neoznámil, pretože na tomto mieste ste jeho podobizeň vídavali v ozdobných rámoch na stenách, za jeho dlhý život a početné potomstvo sa odriekali modlitby a kde sa ho tí, čo sa zaňho nemodlili, báli.

Pozrite si viac informácií o novinke Pablo Escobar.