|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 20.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Dagmara
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. júla 2012
Londýn bude ako prvé mesto trojnásobným hostiteľom olympiády
Londýn sa na prelome júla a augusta stane prvým mestom v histórii, ktoré bude hostiť tretíkrát olympijské hry. V minulosti sa v britskej metropole konal športový sviatok v rokoch 1908 a 1948. ...
Zdieľať
LONDÝN 25. júla (WEBNOVINY) - Londýn sa na prelome júla a augusta stane prvým mestom v histórii, ktoré bude hostiť tretíkrát olympijské hry.
V minulosti sa v britskej metropole konal športový sviatok v rokoch 1908 a 1948.
Oheň olympijských hier 2012 bude horieť od 27. júla do 12. augusta.
O usporiadateľovi Hier XXX. olympiády sa rozhodovalo pred siedmimi rokmi na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru v Singapure, Londýn vtedy zdolal Paríž o štyri hlasy 54:50.
Londýn vtedy kandidoval na usporiadanie OH vôbec prvýkrát, hoci predtým bol ich dejiskom už dvakrát. Prvýkrát dostal možnosť usporiadať OH v roku 1908 po tom, čo sa práva po výbuchu sopky Vezuv zriekol Rím, ktorý venoval všetky sily na obnovu Neapola. Do britskej metropoly vtedy pricestovalo 2035 športovcov z 22 krajín, žien však bolo len 36.
Druhá svetová vojna porušila tradíciu
Aj druhé OH v roku 1948 dostal Londýn viac-menej náhodou. Pôvodne sa mali športovci celého sveta stretnúť v roku 1940 v Tokiu.
Druhá svetová vojna však olympijskú tradíciu prerušila. Japonsko patrilo medzi zdolané mocnosti, a preto MOV neponúkol OH Tokiu, ale oslovil Londýn.
Na OH 1948 sa nezúčastnili športovci zo ZSSR, ale z iných komunistických krajín do Londýna pricestovali. Celkovo sa predstavilo pri Temži 4099 športovcov z 59 krajín. Chýbali Nemci a Japonci.
Holandská atlétka Fanny Blankersová-Koenová sa vtedy stala prvou ženou, ktorá na jedných hrách získala štyri medaily. Športovci vtedy nebývali v olympijskej dedine, ale v školách, vládnych budovách a armádnych objektoch. Na OH 1948 prvýkrát použili cieľovú kameru, ktorá rozhodla o víťazovi behu na 100 m Harrisonovi Dillardovi, ktorý zabehol rovnaký čas 10,3 sekundy ako ďalší Američan Barney Ewell.
Hry sa nedajú porovnávať
Súčasné olympijské hry v Londýne budú v porovnaní predchádzajúcimi diametrálne odlišné.
Do britskej metropoly sa chystá takmer 10 500 športovcov z 203 krajín, podujatie bude oveľa veľkolepejšie ako v predchádzajúcom storočí.
„Situácia je úplne iná, terajšie hry sa s minulými nedajú vôbec porovnávať. Hry v roku 1908 boli prvými skvele organizovanými a skutočne medzinárodnými. V roku 1948 sa konali hry po katastrofickej vojne a všetky krajiny venovali pozornosť predovšetkým svojej obnove,“ povedal pre AFP generálny sekretár Medzinárodnej asociácie olympijských historikov Anthony Bijkerk.
V roku 1948 trpela Európa hladom, Londýnu pri stravovaní športovcov pomáhali aj niektoré iné krajiny.
Holandsko napríklad poslalo 100 ton ovocia a zeleniny pre športovcov, Dánsko venovalo 160-tisíc vajec. Zlaté medaily boli vtedy zo zoxidovaného striebra.
Kandidatúra mesta na rieke Temža na OH 2012 sa rozbiehala pomaly.
Bývalá šéfka prípravného výboru, americká podnikateľka Barbara Cassaniová vybojovala pre Londýn finálovú päťku, neskôr zo svojho postu odstúpila. Novým šéfom kandidatúry sa stal legendárny bežec, dvojnásobný olympijský víťaz Sebastian Coe.
Ten v súčasnosti pracuje s rozpočtom 9,3 miliardy libier (11,6 miliardy eur), čo je štyrikrát viac, ako sa predpokladalo pri kandidatúre a tisícnásobne viac ako pri OH v roku 1948. Coe sa premenil z olympijského víťaza na šéfa organizačného výboru. Pre úspech Hier loboval na rôznych politických miestach v krajine. Päťdesiatpäťročný Brit musel vysvetľovať, prečo sa rozpočet navýšil oproti plánom štyrikrát.
Prehľad dejísk doterajších olympijských hier, dátum ich konania, počet športovcov, športov a disciplín - prehľad:
1896 Atény (6. - 15. 4.): 14 krajín a 241 športovcov (0 žien) - 9 športov a 43 disciplín
1900 Paríž (14. 5. - 28. 10.): 26 krajín a 997 športovcov (22 žien) - 17 športov a 86 disciplín
1904 St. Louis (1. 7. - 23. 11.): 12 krajín a 645 športovcov (6 žien) - 15 športov a 91 disciplín
1908 Londýn (27. 4. - 31. 10.): 22 krajín a 2008 športovcov (37 žien) - 20 športov a 110 disciplín
1912 Štokholm (5. 5. - 27. 7.): 28 krajín a 2407 športovcov (48 žien) - 13 športov a 102 disciplín
1916 Berlín - neuskutočnili sa
1920 Antverpy (20. 4. - 12. 9.): 29 krajín a 2626 športovcov (65 žien) - 19 športov a 154 disciplín
1924 Paríž (4. 5. - 27. 7.): 44 krajín a 3089 športovcov (135 žien) - 17 športov a 126 disciplín
1928 Amsterdam (17. 5. - 12. 8.): 46 krajín a 2883 športovcov (277 žien) - 14 športov a 109 disciplín
1932 Los Angeles (30. 7. - 14. 8.): 37 krajín a 1332 športovcov (126 žien) - 14 športov a 117 disciplín
1936 Berlín (1. 8. - 16. 8.): 49 krajín a 3963 športovcov (331 žien) - 18 športov a 129 disciplín
1940 Tokio - neuskutočnili sa
1944 Londýn - neuskutočnili sa
1948 Londýn (29. 7. - 14. 8.): 59 krajín a 4114 športovcov (390 žien) - 17 športov a 136 disciplín
1952 Helsinki (19. 7. - 3. 8.): 69 krajín a 4955 športovcov (519 žien) - 17 športov a 149 disciplín
1956 Melbourne (22. 11. - 8. 12.): 67 krajín a 3314 športovcov (376 žien) - 16 športov a 145 disciplín; 1956 Štokholm (10. 6. - 17. 6.): 29 krajín a 158 športovcov (13 žien) - 1 šport (jazdectvo) a 6 disciplín
1960 Rím (25. 8. - 11. 9.): 83 krajín a 5338 športovcov (611 žien) - 17 športov a 150 disciplín
1964 Tokio (10. 10. - 24. 10.): 93 krajín a 5151 športovcov (678 žien) - 19 športov a 163 disciplín
1968 Mexiko (12. 10. - 27. 10.): 112 krajín a 5516 športovcov (781 žien) - 18 športov a 172 disciplín
1972 Mníchov (26. 8. - 11. 9.): 121 krajín a 7134 športovcov (1059 žien) - 21 športov a 195 disciplín
1976 Montreal (17. 7. - 1. 8.): 92 krajín a 6084 športovcov (1260 žien) - 21 športov a 198 disciplín
1980 Moskva (19. 7. - 3. 8.): 80 krajín a 5179 športovcov (1115 žien) - 21 športov a 203 disciplín
1984 Los Angeles (28. 7. - 12. 8.): 140 krajín a 6829 športovcov (1566 žien) - 21 športov a 221 disciplín
1988 Soul (17. 9. - 2. 10.): 159 krajín a 8391 športovcov (2194 žien) - 23 športov a 237 disciplín
1992 Barcelona (25. 7. - 9. 8.): 169 krajín a 9356 športovcov (2704 žien) - 25 športov a 257 disciplín
1996 Atlanta (19. 7. - 4. 8.): 197 krajín a 10 318 športovcov (3512 žien) - 26 športov a 271 disciplín
2000 Sydney (15. 9. - 1. 10.): 199 krajín a 10 651 športovcov (4069 žien) - 28 športov a 300 disciplín
2004 Atény (13. - 29. 8.): 201 krajín a 10 625 športovcov (4329 žien) - 28 športov a 301 disciplín
2008 Peking (8. - 24. 8.): 205 krajín a 11 128 športovcov - 28 športov a 302 disciplín
2012 Londýn (27. 7. - 12. 8.): očakáva sa 203 krajín a 10 490 športovcov - 26 športov a 302 disciplín
V minulosti sa v britskej metropole konal športový sviatok v rokoch 1908 a 1948.
Oheň olympijských hier 2012 bude horieť od 27. júla do 12. augusta.
O usporiadateľovi Hier XXX. olympiády sa rozhodovalo pred siedmimi rokmi na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru v Singapure, Londýn vtedy zdolal Paríž o štyri hlasy 54:50.
Londýn vtedy kandidoval na usporiadanie OH vôbec prvýkrát, hoci predtým bol ich dejiskom už dvakrát. Prvýkrát dostal možnosť usporiadať OH v roku 1908 po tom, čo sa práva po výbuchu sopky Vezuv zriekol Rím, ktorý venoval všetky sily na obnovu Neapola. Do britskej metropoly vtedy pricestovalo 2035 športovcov z 22 krajín, žien však bolo len 36.
Druhá svetová vojna porušila tradíciu
Aj druhé OH v roku 1948 dostal Londýn viac-menej náhodou. Pôvodne sa mali športovci celého sveta stretnúť v roku 1940 v Tokiu.
Druhá svetová vojna však olympijskú tradíciu prerušila. Japonsko patrilo medzi zdolané mocnosti, a preto MOV neponúkol OH Tokiu, ale oslovil Londýn.
Na OH 1948 sa nezúčastnili športovci zo ZSSR, ale z iných komunistických krajín do Londýna pricestovali. Celkovo sa predstavilo pri Temži 4099 športovcov z 59 krajín. Chýbali Nemci a Japonci.
Holandská atlétka Fanny Blankersová-Koenová sa vtedy stala prvou ženou, ktorá na jedných hrách získala štyri medaily. Športovci vtedy nebývali v olympijskej dedine, ale v školách, vládnych budovách a armádnych objektoch. Na OH 1948 prvýkrát použili cieľovú kameru, ktorá rozhodla o víťazovi behu na 100 m Harrisonovi Dillardovi, ktorý zabehol rovnaký čas 10,3 sekundy ako ďalší Američan Barney Ewell.
Hry sa nedajú porovnávať
Súčasné olympijské hry v Londýne budú v porovnaní predchádzajúcimi diametrálne odlišné.
Do britskej metropoly sa chystá takmer 10 500 športovcov z 203 krajín, podujatie bude oveľa veľkolepejšie ako v predchádzajúcom storočí.
„Situácia je úplne iná, terajšie hry sa s minulými nedajú vôbec porovnávať. Hry v roku 1908 boli prvými skvele organizovanými a skutočne medzinárodnými. V roku 1948 sa konali hry po katastrofickej vojne a všetky krajiny venovali pozornosť predovšetkým svojej obnove,“ povedal pre AFP generálny sekretár Medzinárodnej asociácie olympijských historikov Anthony Bijkerk.
V roku 1948 trpela Európa hladom, Londýnu pri stravovaní športovcov pomáhali aj niektoré iné krajiny.
Holandsko napríklad poslalo 100 ton ovocia a zeleniny pre športovcov, Dánsko venovalo 160-tisíc vajec. Zlaté medaily boli vtedy zo zoxidovaného striebra.
Kandidatúra mesta na rieke Temža na OH 2012 sa rozbiehala pomaly.
Bývalá šéfka prípravného výboru, americká podnikateľka Barbara Cassaniová vybojovala pre Londýn finálovú päťku, neskôr zo svojho postu odstúpila. Novým šéfom kandidatúry sa stal legendárny bežec, dvojnásobný olympijský víťaz Sebastian Coe.
Ten v súčasnosti pracuje s rozpočtom 9,3 miliardy libier (11,6 miliardy eur), čo je štyrikrát viac, ako sa predpokladalo pri kandidatúre a tisícnásobne viac ako pri OH v roku 1948. Coe sa premenil z olympijského víťaza na šéfa organizačného výboru. Pre úspech Hier loboval na rôznych politických miestach v krajine. Päťdesiatpäťročný Brit musel vysvetľovať, prečo sa rozpočet navýšil oproti plánom štyrikrát.
Prehľad dejísk doterajších olympijských hier, dátum ich konania, počet športovcov, športov a disciplín - prehľad:
1896 Atény (6. - 15. 4.): 14 krajín a 241 športovcov (0 žien) - 9 športov a 43 disciplín
1900 Paríž (14. 5. - 28. 10.): 26 krajín a 997 športovcov (22 žien) - 17 športov a 86 disciplín
1904 St. Louis (1. 7. - 23. 11.): 12 krajín a 645 športovcov (6 žien) - 15 športov a 91 disciplín
1908 Londýn (27. 4. - 31. 10.): 22 krajín a 2008 športovcov (37 žien) - 20 športov a 110 disciplín
1912 Štokholm (5. 5. - 27. 7.): 28 krajín a 2407 športovcov (48 žien) - 13 športov a 102 disciplín
1916 Berlín - neuskutočnili sa
1920 Antverpy (20. 4. - 12. 9.): 29 krajín a 2626 športovcov (65 žien) - 19 športov a 154 disciplín
1924 Paríž (4. 5. - 27. 7.): 44 krajín a 3089 športovcov (135 žien) - 17 športov a 126 disciplín
1928 Amsterdam (17. 5. - 12. 8.): 46 krajín a 2883 športovcov (277 žien) - 14 športov a 109 disciplín
1932 Los Angeles (30. 7. - 14. 8.): 37 krajín a 1332 športovcov (126 žien) - 14 športov a 117 disciplín
1936 Berlín (1. 8. - 16. 8.): 49 krajín a 3963 športovcov (331 žien) - 18 športov a 129 disciplín
1940 Tokio - neuskutočnili sa
1944 Londýn - neuskutočnili sa
1948 Londýn (29. 7. - 14. 8.): 59 krajín a 4114 športovcov (390 žien) - 17 športov a 136 disciplín
1952 Helsinki (19. 7. - 3. 8.): 69 krajín a 4955 športovcov (519 žien) - 17 športov a 149 disciplín
1956 Melbourne (22. 11. - 8. 12.): 67 krajín a 3314 športovcov (376 žien) - 16 športov a 145 disciplín; 1956 Štokholm (10. 6. - 17. 6.): 29 krajín a 158 športovcov (13 žien) - 1 šport (jazdectvo) a 6 disciplín
1960 Rím (25. 8. - 11. 9.): 83 krajín a 5338 športovcov (611 žien) - 17 športov a 150 disciplín
1964 Tokio (10. 10. - 24. 10.): 93 krajín a 5151 športovcov (678 žien) - 19 športov a 163 disciplín
1968 Mexiko (12. 10. - 27. 10.): 112 krajín a 5516 športovcov (781 žien) - 18 športov a 172 disciplín
1972 Mníchov (26. 8. - 11. 9.): 121 krajín a 7134 športovcov (1059 žien) - 21 športov a 195 disciplín
1976 Montreal (17. 7. - 1. 8.): 92 krajín a 6084 športovcov (1260 žien) - 21 športov a 198 disciplín
1980 Moskva (19. 7. - 3. 8.): 80 krajín a 5179 športovcov (1115 žien) - 21 športov a 203 disciplín
1984 Los Angeles (28. 7. - 12. 8.): 140 krajín a 6829 športovcov (1566 žien) - 21 športov a 221 disciplín
1988 Soul (17. 9. - 2. 10.): 159 krajín a 8391 športovcov (2194 žien) - 23 športov a 237 disciplín
1992 Barcelona (25. 7. - 9. 8.): 169 krajín a 9356 športovcov (2704 žien) - 25 športov a 257 disciplín
1996 Atlanta (19. 7. - 4. 8.): 197 krajín a 10 318 športovcov (3512 žien) - 26 športov a 271 disciplín
2000 Sydney (15. 9. - 1. 10.): 199 krajín a 10 651 športovcov (4069 žien) - 28 športov a 300 disciplín
2004 Atény (13. - 29. 8.): 201 krajín a 10 625 športovcov (4329 žien) - 28 športov a 301 disciplín
2008 Peking (8. - 24. 8.): 205 krajín a 11 128 športovcov - 28 športov a 302 disciplín
2012 Londýn (27. 7. - 12. 8.): očakáva sa 203 krajín a 10 490 športovcov - 26 športov a 302 disciplín