Litva sa v roku 2015 stane členom eurozóny, ľudia majú z eura obavy

Vilnius 21. decembra (TASR) - Litva sa 1. januára 2015 stane 19. krajinou eurozóny. To ešte upevní väzby bývalej sovietskej republiky so Západom, a to v čase, keď vzťahy medzi Ruskom a Európou klesli na bod mrazu. Dôvodom je anexia Krymu a prístup Moskvy ku kríze na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters.


Aj medzi Litvou a Ruskom panujú napäté vzťahy, keďže táto pobaltská republika v roku 1990 ako prvá vyhlásila nezávislosť a odtrhla sa od Sovietskeho zväzu. Litva má spomedzi trojice postsovietskych pobaltských štátov najmenej početnú ruskú menšinu, predstavuje len 6 % obyvateľstva. Napriek tomu zruba polovica obyvateľov Litvy nie je z príchodu eura veľmi nadšená. Vláda pritom verí, že spoločná mena pomôže pritiahnuť do krajiny investície, znížiť náklady na dlh a podporiť tak jednu z najchudobnejších, ale zároveň najrýchlejšie rastúcich ekonomík Európskej únie (EÚ).

Všetky tri pobaltské krajiny tvrdo zasiahlo zhoršenie vzťahov medzi Bruselom a Moskvou a najmä sankcie Moskvy, ktoré sú odvetou za reštrikcie EÚ. Zákaz dovozu potravín z EÚ do Ruska pocítili najmä litovské mliekarne, a ďalší výrobcovia potravín, a tiež litovský sektor dopravy, ktorý zamestnáva približne 100.000 ľudí. Výsledkom je ešte väčšia orientácia Litvy smerom na Západ a na rozvíjajúce sa trhy v Ázii.

Obyvatelia Litvy majú však obavy z príchodu eura. Dôvodom sú ich nízke príjmy. Trhové reformy a hlboká recesia, ktorú vyvolala globálna finančná a ekonomická kríza v rokoch 2008-2009, prinútili vládu šetriť. Ekonomika sa už síce spamätala z pádu a patrí medzi premiantov Európy, ale príjmy obyvateľov sa zotavujú len veľmi pozvoľna.

Export do Ruska stále predstavuje 20 % z celkového litovského vývozu, ale 60 % exportu už mieri do EÚ. Okrem toho sa vláda vo Vilniuse snaží znížiť aj energetickú závislosť od Ruska. V októbri začal v Litve fungovať nový terminál na dovoz skvapalneného zemného plynu. To krajine umožní zabezpečiť si plyn od alternatívnych dodávateľov, napríklad z Nórska.

A hoci kríza vo vzťahoch s Ruskom a sankcie sú tvrdou ranou pre litovskú ekonomiku, centrálna banka vo Vilniuse odhaduje, že členstvo v eurozóne môže v dlhodobom časovom horizonte zvýšiť hrubý domáci produkt (HDP) krajiny o 1,3 %. Očakáva tiež, že HDP Litvy tento rok vzrastie o 2,9 %.

Na porovnanie, v roku 2009 sa HDP krajiny v dôsledku masívnych škrtov vo výdavkoch štátu a ďalších úsporných opatrení prepadol o 15 %. Litve trvalo roky, kým sa zotavila z tejto krízy. Približne 10 % obyvateľov v tom čase odišlo za prácou do zahraničia.

Dnes je však vďaka reformám litovská ekonomika oveľa zdravšia ako mnohé ekonomiky EÚ, no podľa centrálnej banky vláda nesmie zaspať na vavrínoch a musí pokračovať v reformách.

Najväčšie problémy spôsobuje Litve "rozpadávajúci sa" systém zdravotníctva a školstva a tzv. odlev mozgov a s tým súvisiaci úbytok kvalifikovanej pracovnej sily.








Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR