|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
27. februára 2011
LITVA: Konzervatívci očakávajú v komunálnych voľbách prepad
Občania Litvy si v nedeľu volili svojich zástupcov do orgánov samosprávy obcí; tieto komunálne voľby ...
Zdieľať
Konzervatívny premiér Andrius Kubilius a predseda Európskej komisie J. M. BarossoFoto: SITA/AP VILNIUS 27. februára (WEBNOVINY/AFP) - Občania Litvy si v nedeľu volili svojich zástupcov do orgánov samosprávy obcí; tieto komunálne voľby sú považované za kľúčový test pre tamojšiu stredopravú vládu po ekonomickom prepade, ktorý krajina zaznamenala. Konzervatívny premiér Andrius Kubilius - ktorého strana v roku 2008 vyhrala parlamentné voľby, teda práve v čase, keď sa Litva ocitla v kríze - zaviedol nepopulárne úsporné opatrenia a teraz sa očakáva, že bude čeliť spätnej reakcii.
"Keď vezmeme na vedomie nepriaznivú situáciu na národnej úrovni, stratu až 20 percent kresiel v samosprávach by bol výsledok, ktorý by sme nepovažovali za zlyhanie," uviedol pre tlačovú agentúru AFP významný poslanec za konzervatívnu stranu Únia vlasti - Litovskí kresťanskí demokrati Jurgis Razma.
Stredoľavá Litovská sociálnodemokratická strana, ktorá v roku 2008 odišla do opozície, pravdepodobne na strastiach vlády získa. Ako pre AFP povedal jej predseda Algirdas Butkevičius, nemá obavy o to, že by jeho strana v nedeľňajších komunálnych voľbách nemala vyhrať. Analytik Alvidas Lukošaitis z Vilniuského inštitútu medzinárodných vzťahov a politológie uviedol, že situácia je trochu zložitejšia.
"Ak budeme hovoriť o Litve ako celku, nemyslím si, že bude toho veľa, čo by mohli konzervatívci oslavovať, povedal Lukošaitis pre AFP. "Ale dôležitosť dvoch ťažkých váh - konzervatívcov a sociálnych demokratov - sa môže významne znížiť," poznamenal. Nejaké hlasy totiž môžu získať ľavicové a populistické strany a podľa nového zákona v týchto voľbách môžu po prvýkrát kandidovať nezávislí kandidáti. Tí museli byť predtým uvedení na kandidátkach nejakej politickej strany. "Hlavné posolstvo nezávislých je, že všetko zlo v Litve, počnúc korupciou a vysokými cenami končiac, pochádza od (politických) strán," tvrdí Lukošaitis s tým, že niektorí ľudia môžu podľa toho voliť.
Litva je krajina s 3,2 milióna obyvateľmi, ktorá v roku 1990 vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Od roku 2004, keď vstúpila do Európskej únie, zažívala prudký hospodársky rast. Globálna ekonomická kríza ju však tvrdo zasiahla - v roku 2009 tu úroveň HDP klesla o 14,8 percenta. Litovská ekonomika zaznamenala rast v roku 2010 a to na úrovni 1,3 percenta. Nespokojnosť verejnosti to však neupokojilo.
"Keď vezmeme na vedomie nepriaznivú situáciu na národnej úrovni, stratu až 20 percent kresiel v samosprávach by bol výsledok, ktorý by sme nepovažovali za zlyhanie," uviedol pre tlačovú agentúru AFP významný poslanec za konzervatívnu stranu Únia vlasti - Litovskí kresťanskí demokrati Jurgis Razma.
Stredoľavá Litovská sociálnodemokratická strana, ktorá v roku 2008 odišla do opozície, pravdepodobne na strastiach vlády získa. Ako pre AFP povedal jej predseda Algirdas Butkevičius, nemá obavy o to, že by jeho strana v nedeľňajších komunálnych voľbách nemala vyhrať. Analytik Alvidas Lukošaitis z Vilniuského inštitútu medzinárodných vzťahov a politológie uviedol, že situácia je trochu zložitejšia.
"Ak budeme hovoriť o Litve ako celku, nemyslím si, že bude toho veľa, čo by mohli konzervatívci oslavovať, povedal Lukošaitis pre AFP. "Ale dôležitosť dvoch ťažkých váh - konzervatívcov a sociálnych demokratov - sa môže významne znížiť," poznamenal. Nejaké hlasy totiž môžu získať ľavicové a populistické strany a podľa nového zákona v týchto voľbách môžu po prvýkrát kandidovať nezávislí kandidáti. Tí museli byť predtým uvedení na kandidátkach nejakej politickej strany. "Hlavné posolstvo nezávislých je, že všetko zlo v Litve, počnúc korupciou a vysokými cenami končiac, pochádza od (politických) strán," tvrdí Lukošaitis s tým, že niektorí ľudia môžu podľa toho voliť.
Litva je krajina s 3,2 milióna obyvateľmi, ktorá v roku 1990 vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Od roku 2004, keď vstúpila do Európskej únie, zažívala prudký hospodársky rast. Globálna ekonomická kríza ju však tvrdo zasiahla - v roku 2009 tu úroveň HDP klesla o 14,8 percenta. Litovská ekonomika zaznamenala rast v roku 2010 a to na úrovni 1,3 percenta. Nespokojnosť verejnosti to však neupokojilo.