|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
14. októbra 2012
Litovčania rozhodujú o novej vláde a jadrovej elektrárni
Obyvatelia Litvy v nedeľu pristúpili k volebným urnám, aby rozhodli o ďalšej budúcnosti krajiny. Okrem parlamentných volieb sa v pobaltskej krajine koná aj referendum o nákladnej výstavbe ...
Zdieľať
VILNIUS 14. októbra (WEBNOVINY) - Obyvatelia Litvy v nedeľu pristúpili k volebným urnám, aby rozhodli o ďalšej budúcnosti krajiny.
Okrem parlamentných volieb sa v pobaltskej krajine koná aj referendum o nákladnej výstavbe novej atómovej elektrárne, ktorá ma ukončiť energetickú závislosť od Ruska.
Práve zlepšenie vzťahov s Moskvou je jedným z hlavných cieľov pravdepodobného víťaza nedeľňajších volieb.
Tými by sa mali stať sociálni demokrati, ktorí by tak na čele krajiny mali nahradiť konzervatívcov a získať väčšinu v 141-člennom parlamente.
Končiaca vláda v reakcii na dopady ekonomickej krízy zaviedla tvrdé úsporné opatrenia, ktoré sa krajine po hospodárskej stránke vyplatili, no obyvatelia sú s politikou premiéra Andriusa Kubiliusa nespokojní.
Nahradiť by ho mal líder socialistov Algirdas Butkevicius, exminister financií. Vládnuť by trojmiliónovej postsovietskej krajine, ktorá v roku 2004 vstúpila do EÚ, mal spolu so Stranou práce. Butkevicius okrem iného sľúbil zavedenie progresívnych daní i splnenie kritérií pre prijatie eura v roku 2015.
Litovský parlament ešte v júli schválil vypísanie referenda o výstavbe jadrovej elektrárne, ktorej strategickým cieľom má byť výrazné zníženie energetickej závislosti od susedného Ruska. To od zatvorenia jedinej litovskej atómovej elektrárne Ignalina v roku 2009 dodáva Vilniusu až okolo 50 percent spotrebovanej elektriny.
Deje sa tak napriek averzii, ktorá medzi susedmi panuje od pádu Sovietskeho zväzu. S výstavbou elektrárne v hodnote päť miliárd eur by sa v prípade úspešného plebiscitu malo začať v roku 2015 a v prevádzke by mala byť o sedem rokov neskôr.
Ignalinu vybudovanú v čase Sovietskeho zväzu museli Litovčania zatvoriť na základe prístupovej dohody s EÚ. Elektráreň produkovala až 70 percent energie. Nepomohlo ani referendum, v ktorom sa obyvatelia vyjadrili jednoznačne za zachovanie Ignaliny. K volebným urnám však neprišiel dostatok voličov a plebiscit tak bol neplatný.
Okrem parlamentných volieb sa v pobaltskej krajine koná aj referendum o nákladnej výstavbe novej atómovej elektrárne, ktorá ma ukončiť energetickú závislosť od Ruska.
Práve zlepšenie vzťahov s Moskvou je jedným z hlavných cieľov pravdepodobného víťaza nedeľňajších volieb.
Tými by sa mali stať sociálni demokrati, ktorí by tak na čele krajiny mali nahradiť konzervatívcov a získať väčšinu v 141-člennom parlamente.
Končiaca vláda v reakcii na dopady ekonomickej krízy zaviedla tvrdé úsporné opatrenia, ktoré sa krajine po hospodárskej stránke vyplatili, no obyvatelia sú s politikou premiéra Andriusa Kubiliusa nespokojní.
Nahradiť by ho mal líder socialistov Algirdas Butkevicius, exminister financií. Vládnuť by trojmiliónovej postsovietskej krajine, ktorá v roku 2004 vstúpila do EÚ, mal spolu so Stranou práce. Butkevicius okrem iného sľúbil zavedenie progresívnych daní i splnenie kritérií pre prijatie eura v roku 2015.
Litovský parlament ešte v júli schválil vypísanie referenda o výstavbe jadrovej elektrárne, ktorej strategickým cieľom má byť výrazné zníženie energetickej závislosti od susedného Ruska. To od zatvorenia jedinej litovskej atómovej elektrárne Ignalina v roku 2009 dodáva Vilniusu až okolo 50 percent spotrebovanej elektriny.
Deje sa tak napriek averzii, ktorá medzi susedmi panuje od pádu Sovietskeho zväzu. S výstavbou elektrárne v hodnote päť miliárd eur by sa v prípade úspešného plebiscitu malo začať v roku 2015 a v prevádzke by mala byť o sedem rokov neskôr.
Ignalinu vybudovanú v čase Sovietskeho zväzu museli Litovčania zatvoriť na základe prístupovej dohody s EÚ. Elektráreň produkovala až 70 percent energie. Nepomohlo ani referendum, v ktorom sa obyvatelia vyjadrili jednoznačne za zachovanie Ignaliny. K volebným urnám však neprišiel dostatok voličov a plebiscit tak bol neplatný.