Literárny týždenník si pripomína prvé výročie skonu kardinála Korca

atislava 31. októbra (TASR) - Vstupným materiálom v najnovšom dvojčísle Literárneho týždenníka (35-36) je "reportážna skica" Pavla Dinku Tri dni v Paríži (s presahom na stranu 2), "inšpirovaná oceňovaním najlepších kníh o víne na svete za rok 2015". Autor si bol prevziať v sídle Medzinárodnej organizácie vinohradníctva a vinárstva (OIV) v Paríži ocenenie (Prix de l'OIV) za knihu Skalické búdy.


Reportáž v stĺpci na prvej strane sprevádza duchovná úvaha Dušana Piršela Optimizmus a pozitívna spoločnosť, v ktorej nastoľuje otázku, prečo v našom živote majú negatívne veci oveľa viac priestoru ako javy pozitívne a prečo sa za nimi tak veľmi pachtia najmä bulvárne médiá.

Polemický charakter má úvaha Branislava Fábryho Tragédia letu MH 17, v ktorej spochybnil objektívnosť záverov medzinárodnej vyšetrovacej komisie o páde malajzijského dopravného lietadla na Ukrajine v roku 2014.

Autorom vnútropolitického komentára Rybníčkov sen o pokuse založiť ďalšiu politickú stranu na Slovensku je Ľudovít Števko. Zahranično-politický komentár Zostrenie sýrskej krízy napísal František Škvrnda.

Nasledujúca dvojstrana je venovaná osobnosti Jána Chryzostoma kardinála Korca pri príležitosti 1. výročia jeho skonu. Jozef Markuš napísal pod názvom Odkaz životnej mravnosti a múdrosti spomienkovú esej na túto osobnosť našej novodobej histórie. Esej je zároveň prvým pokusom o zaradenie J. Ch. kardinála Korca do panteónu slovenských osobností, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o náš národný vývin od najstarších čias do súčasnosti. Esej je graficky sprevádzaná aj citátom z pozdravného príhovoru J. Ch. kardinála Korca medzinárodnej konferencii Príspevok náboženstiev a kultúr k mieru, vzájomnej úcte a spolužitiu, ktorá sa konala v októbri 2007 v macedónskom Ochride. Citát znie: "Spolupráca náboženstiev je aj srdcovou vecou katolíckej cirkvi, ktorá má priamo inštitucionálne ustanovenia na trvalý rozhovor o spolupráci všetkých náboženstiev pre dobro už nielen Európy, ale aj sveta. Veľmi Vám želám, aby ste ako zástupcovia alebo rovno predstavitelia náboženstiev nachádzali spoločnú reč a spoločný program, v čom môžu naše náboženstvá, vychádzajúc z hlbokej viery v Boha a zo života v tejto viere, prispievať k požehnanému rozvoju našej Európy, ba aj k požehnanému rozvoju sveta."

Úvahu na tému kardinálovej osobnosti pri príležitosti 3. vydania personálnej bibliografie J. Ch. kardinála Korca pod názvom Ratolesť cyrilo-metodskej tradície napísal predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš.

Číslo pokračuje aj v publikovaní referátov a diskusných príspevkov, ktoré odzneli na nedávnom medzinárodnom Kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach. Tentoraz uverejňuje vystúpenie českého slovakistu Iva Pospíšila, prednášateľa českej slovenskej literatúry na Univerzite T. G. Masaryka v Brne, ktoré má titulok Národná literatúra a jej úloha v dnešných časoch a vystúpenie publicistu a prozaika Pera Štrelingera Vzduch našich čias o pokuse niektorých našich literárnych tvorcov v roku 1986 pri 50. výročí Kongresu z roku 1936 vrátiť našej spoločnosti demokratickejšiu tvár. Tretím materiálom z tohoročného kongresu je úvaha básnika Sergeja Makaru Memento slova o súčasnej napätej politickej situácii vo svete a o povinnosti spisovateľov sveta na tento stav reagovať, pokiaľ nie je neskoro.

Biografickú esej o živote a diele lekára, profesora Karola Kapellera pri príležitosti jeho deväťdesiatych narodenín napísal Pavol Hudík. Esej má názov Poézia ako životná potreba a autor v nej pripomenul aj básnickú tvorbu tohto lekára - priekopníka elektrónovej mikroskopie, ktorý má na literárnom konte 11 básnických zbierok a o vzťahu medicíny a poézie súdi toto: "Medicína a poézia sú navzájom prepletené ako vianočka. V lekárskej praxi i medicínskom výskume vznikajú citové záchvevy najbizarnejších rozmerov, ktoré nútia pozorovateľa zachytiť ich písomne, lebo mnohé sa už nezopakujú."

Literárne žánre sú v čísle zastúpené ukážkou z pripravovanej knihy Jána Čomaja Knieža Matúš o živote a diele historika Matúša Kučeru. Úryvok má názov Ako sme nenakrútili slovenský veľkofilm.

Stranu poézie vypĺňajú ukážky z tvorby srbského básnika Zorana Derića v preklade Zdenky Valentovej-Beličovej a rumunského básnika Mircea Dan Duta v preklade Martina Chudíka.

Literárnohistorickú esej o vzťahoch Svetozára Hurbana Vajanského a T. G. Masaryka pri príležitosti 100. výročia Vajanského úmrtia napísal historik František Vrábel.

V recenznej rubrike je to recenzia Antona Hykischa na knihu politologických úvah a esejí Romana Michelka Eseje o kríze a recenzia Evy Fordinálovej o štvrtej básnickej zbierke Ruženy Šípkovej Periem sa na tridsiatke.

Spoločenská rubrika informuje o literárnych podujatiach v knižniciach v Trenčíne a Ružomberku a v galérii Soga v Bratislave, na ktorých účinkovali literáti Ján Maršálek, Jaroslav Rezník st., Ivan Jackanin, Milan Bobák, Dušan Mikolaj a Ján Čomaj a o ocenení básnika Štefana Cifru Slovenským zväzom vidieckej turistiky a agroturistiky. Na strane sú publikované aj nekrológy za literárnou vedkyňou a spisovateľkou pre deti Katarínou Habovštiakovou a bardom ukrajinskej lyriky Vilľ Hrymyčom.

Číslo je ilustrované farebnými karikatúrami Petra Gossányiho.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR