|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
07. septembra 2017
Literárny týždenník si pripomína 25 rokov od prijatia Ústavy SR
Na ilustračnej snímke vystavený originál Ústavy SR v Rytierskej sieni Bratislavského hradu počas Dňa otvorených dverí NR SR a osláv Dňa Ústavy SR v Bratislave 1. septembra 2017.
Zdieľať
Na ilustračnej snímke vystavený originál Ústavy SR v Rytierskej sieni Bratislavského hradu počas Dňa otvorených dverí NR SR a osláv Dňa Ústavy SR v Bratislave 1. septembra 2017. Foto: TASR/Jakub Kotian
Bratislava 7. septembra (TASR) - Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka (29-30) venuje veľkú pozornosť štvrťstoročnému jubileu prijatia Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992. Štefan Cifra na túto tému napísal esej Historické kontexty smerovania k samostatnosti. Esej obsahuje chronologicky koncipovaný prehľad základných udalostí, od prvých zmienok o potrebe vlastnej ústavy, cez Deklaráciu o zvrchovanosti, až po prijatie samotnej ústavy SR a vznik SR. Osobitnú podkapitolu venuje účasti Literárneho týždenníka na tomto procese, ktorá sa prejavila najmä pri zdôraznení potreby štátnej symboliky, predovšetkým štátneho znaku. Článok presahuje z prvej strany na piatu. Úvodníkový charakter má polemická esej Pavla Dinku Strach, (publikovaná z prvej strany s presahom na stranu 2), v ktorej nachádzame aj túto myšlienku: „Bojím sa verbálneho obžerstva na tému demokracie, vyúsťujúceho do jej grotesknej imitácie, v ktorej hlavnú úlohu hrajú oligarchovia. Bojím sa zákazov, ktoré mi chcú zašiť ústa či vyraziť pero z ruky, prinútiť ma, čo si mám myslieť – ak mám iný názor ako oficiálny, som nepriateľ, podozrivý, nebodaj aj extrémista.“
Vnútropolitický komentár Slavkovský formát a čo ďalej? napísal Roman Michelko a zaoberá sa v ňom výsledkami nedávneho stretnutia premiérov Česka, Slovenska a Rakúska s francúzskym prezidentom E. Macronom v rakúskom Salzburgu. Branislav Fábry sa v zahranično-politickom komentári zamýšľa nad aktuálnou témou – Kto tvorí jadro EÚ?
Ku komentatívnym materiálom môžeme zaradiť aj pravidelnú rubriku Petra Žantovského Pohľadnica z Prahy. V článku pripomína česko-slovenský a nadnárodný rozmer hudobného odkazu nedávno zosnulého Mariána Vargu.
Deviateho augusta toho roku sme si pripomenuli 150. výročie narodenia politika, spisovateľa a lekára Vavra Šrobára, prvého splnomocneného ministra pre správu Slovenska. Celostránkovú biografickú esej o jeho živote a diele napísal Ľubo Olah.
Úvahovú recenziu o najnovšom uvedení Verdiho opery Aida na Hudobnom festivale v Salzburgu, v hlavnej úlohe s ruskou sopranistkou Annou Netrebkovou, napísala Terézia Ursínyová. Esej má názov S fascinujúcou Aidou Anny Netrebkovej s charakterizujúcim nadtitulkom Stratégia moci vo Verdiho opere na hudobnom festivale v Salzburgu.
O našom nevšednom hudobnom podujatí napísal článok prozaik Milan Zelinka. Nazval ho Slovenský unikát v Cíferi a pripomenul v ňom vznik a trvanie tohto „vidieckeho“ festivalu vážnej hudby od roku 1984, čo je prinajmenšom európska rarita.
Na aktuálnu spoločenskú tému pozdvihnutia civilizačnej úrovne našich rómskych spoluobčanov napísal úvahu Ján Čomaj a nazval ju Horúca téma týchto dní. Zdôraznil v nej potrebu vytvorenia vládnej funkcie podpredsedu vlády pre rómsku otázku.
Osobnostný portrét Šikovný umelecký remeselník o ľudovom rezbárovi Tiborovi Kobličekovi napísala Anna Sláviková.
V tomto roku uplynulo 40 rokov od úmrtia jazykovedca Jána Stanislava. Jeho život a dielo, najmä kultovú štúdiu Slovenský juh v stredoveku, v spomienkovej eseji Prevratné objavy o slovenskej identite pripomenul Július Handžárik.
Nad jazykovou slobodou v súčasnosti sa v úvahovej eseji zamyslel jazykovedec Ján Kačala. Východiskom sa mu pritom stala myšlienka Evy Fordinálovej: „Jazykovedci, strážte noblesu našej reči – to je cyrilo-metodský odkaz pre vás!“
Celostránkový priestor dostal rozhovor Igora Válka s Fedorom Mikovičom Táto krajina pripomína tvár. Impulzom k rozhovoru bolo čerstvé vydanie obrazovej monografie Kráľova studňa (Veľká Fatra) – príroda, história, súčasnosť, na ktorej participovali fotograf Juraj Slota a ochranca prírody Dušan Kováč.
Epický žáner reprezentuje poviedka Marty Hlušíkovej Deň akýmsi spôsobom iný. Lyrika je v čísle zastúpená netradičným spôsobom. Vzhľadom na zámer Spolku slovenských spisovateľov vydať reprezentačnú antológiu poézie o Dunaji časopis publikuje v slovenskom preklade básne o Dunaji z tvorby klasických európskych spisovateľov (Rakúsko, Chorvátsko, Srbsko, Vojvodina, Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko). Básne uvádza historizujúca štúdia Jozefa Vladára Dunaj – magistrála dávnych európskych civilizácií.
Článok o rysujúcej sa spolupráci medzi Spolkom slovenských spisovateľov a Národnou spisovateľskou organizáciou Vietnamu, ktorej prvým výstupom by mali byť výberové antológie poézie, napísal radca Veľvyslanectva Vietnamskej socialistickej republiky na Slovensku Nguyen Manh Trung.
Z recenznej rubriky uvádzame recenziu Gabriely Rothmayerovej o publicistickej knihe Dušana Kerného Medzi riadkami a recenziu Margity Ivaničkovej o knihe Ondreja Sliackeho Povesti a príbehy z medenej Bystrice a okolia.
Spoločenská rubrika prináša zoznam nominantov na Ceny Spolku slovenských spisovateľov za knižné diela z roku 2016, tak ako ich navrhla porota, medailón k životnému jubileu prozaika a publicistu Ľuboša Juríka (70), nekrológy za ukrajinským básnikom (naším občanom) Eliášom Galajdom, ruským prozaikom Daniilom Graninom a tiež viacero informácií o nedávnych literárnych podujatiach vo viacerých mestách Slovenska. Uverejňuje tiež propozície literárnej súťaže o Cenu Rudolfa Fabryho.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR