Literárny týždenník sa vracia ku knižnému veľtrhu Bibliotéka

Bratislava 16. novembra (TASR) - Najnovšie číslo Literárneho dvojtýždenníka (39-40) na vstupnej strane publikuje článok Štefana Cifru Úspešné projekty, v ktorom informuje o účasti Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a Vydavateľstva SSS (VSSS) na tohoročnom knižnom veľtrhu Bibliotéka 2017. Spolok pripravil päť samostatných programov prezentácie knižných noviniek z produkcie VSSS. V rámci nich boli zároveň odovzdané Ceny a Prémie SSS za najúspešnejšie diela v jednotlivých literárnych žánroch.


Na prvej strane sa začína aj stĺpcový úvodník Dušana Mikolaja Témy domáce. Pripomína v ňom bohaté literárno-kultúrne aktivity, ktoré sa uskutočňujú mimo bratislavského centra a zdôrazňuje potrebu priamej komunikácie literárnych tvorcov s čitateľmi i väčšiu prítomnosť médií na týchto podujatiach.

Vnútropolitický komentár Nehovor hop, kým si nepreskočil, napísal Ľudovít Števko. Analyzuje v ňom dosť rozporuplné mediálne i politické hodnotenie výsledkov nedávnych regionálnych volieb do samosprávnych krajov.

Autorom prvého zahraničnopolitického komentára Kríza režimu v Saudskej Arábii je Branislav Fábry, druhý – Blíži sa koniec vojny v Sýrii? napísal František Škvrnda. Komentátorský charakter má aj pravidelná Pohľadnica z Prahy, ktorú píše Petr Žantovský, čerstvý nositeľ štátneho vyznamenania Českej republiky – medaily I. stupňa za zásluhy o štát v oblasti školstva a kultúry.

Politicko-historickou analýzou obdobia, keď vznikala naša štátna samostatnosť, je celostránkový článok Štefana Paulova Dvadsaťpäť rokov: spomienky a pripomienky. Okrem iného v článku skonštatoval: „To, že poslanci Federálneho zhromaždenia prijali takýto výnimočný zákon, s ktorým možno ťažko hľadať paralelu v histórii európskeho parlamentarizmu, je dôkazom vysokej politickej, kultúrnej a intelektuálnej úrovne a kvality federálnych poslancov.“

Celostránkový rozsah má aj hodnotiaca biografická esej Jána Kačalu Úsilie o svojráznosť slovenčiny. Hodnotí v ňom celoživotné dielo jazykovedca Henricha Barteka, ktorého nedožité jubileum (110 rokov) sme si pripomenuli v tomto roku.

Čech Miroslav Zelinský v širšej úvahovej recenzii Navždy Traviata zhodnotil inscenáciu premiéry opery Giuseppe Verdiho Traviata na scéne banskobystrickej Štátnej opery. Úvahovou recenziou na uvedenie drámy Viliama Klimáčka Zjavenie (hrobárova dcéra) v činohre SND je aj článok Milana Poláka s názvom Zamotaný príbeh s tendenčnou optikou. Rubriku o scénickom umení uzatvára recenzia Petra Gustáva Hrbatého Storočie podľa Márie, v ktorej hodnotí inscenácie hry autorskej dvojice Jána Jendrichovského a Petra Palika na scéne Spišského divadla v Spišskej Novej Vsi.

Polemický charakter má esej Jozefa Čertíka Esejista Vladimír Mináč. Na pozadí monografie Pavla Matejoviča Vladimír Mináč a podoby literárneho diskurzu druhej polovice 20. storočia pripomína protirečivé hodnotenia Mináčovho literárneho a publicistického diela v minulosti a v súčasnosti, a to najmä vo vystúpeniach Petra Zajaca.

O živote a diele i mieste v kontexte nášho literárneho vývinu nedávno zosnulej prozaičky Maríny Čeretkovej-Gállovej hodnotiacu štúdiu napísala Zuzana Kováčová.

Ako poctu životu a dielu Drahoslava Machalu treba vnímať publikovanie dávnejšieho rozhovoru Sone Bajzíkovej, a to pri príležitosti jeho nedožitých sedemdesiatych narodenín. Celostránkový rozhovor má názov Neprehliadnuteľný muž činu.

Próza je zastúpená úryvkom z novely Petra Kováčika Učitelia a esejou Dalimíra Hajka Láska a nenávisť, humor i radosť zo života o menej známom ľudskom rozmere Jozefa Miloslava Hurbana. Spomienkovými esejami sú aj príspevky Petra Mišáka Kto bol a kým zostal Ján Lenčo a Michala Horeckého a Igora Válka Zo šibalstiev Jána Lenča. Prozaik Ján Lenčo odišiel do literárneho neba pred piatimi rokmi – 1. novembra 2012.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Petra Mišáka na básnickú zbierku Jely Slezáčkovej Biely slon a recenziu Zlaty Matlákovej na básnickú zbierku Zorice Horákovej Srna v ringu.

Spoločenská rubrika informuje o úrovni poézie začínajúcich autorov, prezentujúcich sa na Wolkrovej Polianke, ktoré napísal predseda poroty Radoslav Matejov, o druhom ročníku podujatia Trnavská poetika, čo predstavuje literárnu besedu s univerzitnými študentmi, o „Malom laboratóriu dialógu kultúr“, čo znamená informáciu o prijatí slovenského vydania výberu z tvorby barda bieloruskej lyriky Janka Kupalu v Minsku (autor – Marián Servátka) a o zapísaní artefaktov nášho Nehmotného kultúrneho dedičstva (NKD) do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany NKD na Slovensku. Slávnostný akt zápisu sa uskutočnil dňa 6. novembra 2017 v Divadle SĽUK v Bratislave - Rusovciach. Autorkou článku je Lucia Sopková.

V obsahu spoločenskej rubriky sú nekrológmi zaznamenané aj úmrtia architekta Ľudovíta Jendrejáka a redaktora, pedagóga a filozofa Ondreja Kizeka.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR