Literárny týždenník sa venuje aj činnosti Fondu na podporu umenia

Bratislava 19. januára (TASR) - Prvé tohoročné dvojčíslo Literárneho týždenníka (1-2) na vstupnej strane prináša úvodník predsedu Spolku slovenských spisovateľov (SSS) Miroslava Bielika a uvádza anketu Literárneho týždenníka o udalostiach v slovenskom kultúrnom, umeleckom a najmä literárnom živote v roku 2016 a o žiaducich zmenách v roku 2017. Oba materiály potom pokračujú na druhej, resp. siedmej strane.


Účastníci ankety mali odpovedať na dve otázky: Čo vás zaujalo v slovenskom kultúrnom, umeleckom a najmä literárnom živote v roku 2016 a čo zásadné by sa podľa vás malo zmeniť v týchto oblastiach v roku 2017? Časopis pod názvom Keď nebudeme bubnovať, nič sa nezmení prináša odpovede 18 občanov, pracovníkov z rôznych oblastí života.

S anketou korešponduje obsažný, miestami polemický, no zo spisovateľského pohľadu zásadný článok predsedu SSS. Miroslav Bielik v ňom uvádza zmeny, ktoré sa v tomto roku uskutočnia v Literárnom týždenníku a kriticky hodnotí ťažkopádny rozbeh profesionálnej inštitúcie - Fondu na podporu umenia. Okrem iného napísal: „Spolok opätovne ponúkne ministerstvu kultúry a Fondu na podporu umenia požiadavky a odporúčania Kongresu slovenských spisovateľov a svoje poznatky a skúsenosti z prvého roka pôsobenia FpU.“

Vnútropolitický komentár na úvod roka napísal Ľudovít Števko. Má názov Slovenská politika veľa vody nenamúti a je veľmi zdržanlivý voči možnostiam našich politických špičiek ovplyvňovať súčasný vývoj v EÚ. Autorom hodnotiaceho zahranično-politického komentára Turbulencie svetovej politiky v roku 2016 je František Škvrnda.

Najrozsiahlejším (dvojstranovým) materiálom čísla je tretie pokračovanie štúdie Vincenta Šabíka Duch a moc vo svetle Heglovej fenomenológie s nadtitulom Intelektuál Ľudovít Štúr ako homo politicus. V tejto časti štúdie sa zameral na duchovné a filozofické postoje Ľ. Štúra v čase, keď písal politologický spis Slovanstvo a svet budúcnosti, a tiež na mediálne pokrytie Roka Ľudovíta Štúra (2015). V tejto súvislosti uvádza, že „Tlačová agentúra SR počas Roka Ľudovíta Štúra organizovala portál Génius národa a Európy s familiárnym sloganom Ani deň bez Štúra, každý deň s Ľudovítom“.

Personálna strana osobností slovenskej kultúry publikuje biografickú esej Jána Čomaja Všetko to zavinila Marína ako vinš k 85. narodeninám nestora slovenskej teatrológie Milana Poláka. Biografický profil nedávno zosnulého operného speváka divadla Nová scéna v Bratislave Antona Baláža pod názvom Veľký patriot Záhoria napísal František Karas. Stranu uzatvára kritická poznámka Ani po smrti nemá pokoj o našich bratislavských urbanistických a architektonických prešľapoch v nie tak vzdialenej minulosti. Autor (jč) ju napísal pri príležitosti stého výročia narodenia slovenského architekta, profesora Jozefa Lacka. Píše v nej o autorských peripetiách s vtedajšou mocou pri výstavbe dnešného Mosta SNP, ktorý pôvodne mal mať celkom inú podobu. Profesor Jozef Lacko je aj autorom budovy na rohu Laurinskej ulice v Bratislave, ktorá patrí spisovateľským organizáciám. Preto autor poznámky v tejto súvislosti napísal: „Ani z menšej a menej významnej stavby - Domu slovenských spisovateľov - sa prof. Lacko nemôže radovať. Čo vtedy ničila hlúposť a ideológia, dnes špiní špekulácia a peniaze.“

Z publicistických materiálov treba ešte zaznamenať esej Imricha Bariaka Anton Srholec - Apoštol slovenských bezdomovcov, rozhovor Petra Mišáka s jubilujúcim literátom Igorom Válekom pri príležitosti jeho 50-ky, publicistickú esej Ľuboša Juríka Bob Dylan a Nobelova cena za literatúru a polemický článok Vladimíry Komorovskej o organizačných ťažkostiach spisovateľských združení, vystupujúcich pod spoločným názvom Asociácia organizácií slovenských spisovateľov a redakčných nezrovnalostiach v časopise Romboid, „z ktorého sa stal úzkoprofilový akademický časopis s prevahou ťažko stráviteľných výtvorov písaných metajazykom nezrozumiteľným širšej čitateľskej verejnosti“.

Lyrický žáner reprezentujú ukážky z najnovšej tvorby poetky Kataríny Mikolášovej a ukážky z práve vychádzajúcej básnickej zbierky Maroša Bančeja Opičí cirkus. Próza je zastúpená povesťou ružomberského autora Milana Igora Chovana Titrisov zrod o vzniku jednej z troch dominánt Liptova - vrchu Baranec.

Z recenznej rubriky treba zaznamenať úvahovú recenziu Jozefa Špačka o knihe Evy Fordinálovej Odklínanie Vajanského. K stému výročiu úmrtia. Charakter recenzie má aj poznámka Eduarda Grečnera Pôsobivé dielo o dokumentárnom filme Richard Müller: Nespoznaný, ktorý nakrútil režisér Miroslav Remo.

Spoločenská rubrika uvádza tri novinky Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov, medzi nimi aj preklad najnovšieho diela dnes už skoro kultového ruského autora Viktora Pelevina „T“ a nekrológy za dirigentom Zdenkom Macháčkom a básnikom a muzeológom Marcelom Lalkovičom.







Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR