Literárny svet Ľuda Ondrejova formovali motívy slovenskej prírody

Bratislava 19. októbra (TASR) – Básnik a prozaik Ľudo Ondrejov (vlastným menom Ľudovít Mistrík) bol popredným predstaviteľom literárneho naturizmu a jedným z najosobitejších rozprávačov v slovenskej literatúre. V stredu 19. októbra uplynie 115 rokov od jeho narodenia.


Jeho tvorba sa vyznačuje žánrovou rozmanitosťou a tematickou mnohostrannosťou, základný význam však má pre vývin modernej slovenskej prózy pre mládež. Úsmevné spomienky na detské lapajstvá navodia jeho nestarnúce diela ako Zbojnícka mladosť (1937), Jerguš Lapin (1939) alebo Africký zápisník (1936).

Ľudo Ondrejov, občianskym menom Ľudovít Mistrík, sa narodil 19. októbra 1901 v obci Slanje (dnes Chorvátsko) v rodine stolára. Svoje detské roky prežil v malebnom prostredí stredného Slovenska, v dedinke Kostiviarska, ktorá je dnes mestskou časťou Banskej Bystrice. Raný dotyk s prírodou mal zásadný vplyv na celú Ondrejovovu tvorbu. Po absolvovaní meštianskej školy a notárskeho kurzu sa budúci profesionálny spisovateľ vrhol do života dospelých. Pracoval na viacerých notárskych úradoch, neskôr v automobilových dielňach.

V rokoch 1928 až 1933 bol úradníkom Matice slovenskej v Martine, potom až do roku 1938 sa venoval len literárnej tvorbe a žil v Bratislave. V období vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) participoval na arizácii, po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) sa však ako partizán zúčastnil na povstaleckých bojoch na strednom Slovensku v oblasti Slovenskej Ľupče. Po roku 1945 pracoval na Povereníctve pre informácie, v roku 1947 bol redaktorom časopisu Partizán a v roku 1950 odišiel do invalidného dôchodku.

Literárne začiatky Ľuda Ondrejova reprezentujú básne, ktoré vychádzali v Národných novinách, Slovenskom učiteľovi, Proletárke a v Slovenských pohľadoch. Poézia osobitého autora je poznačená motívmi smútku a smrti, s podtónom sociálneho utrpenia. Ťažil z novoromantických symbolov a rozličných sociálno-existenciálnych situácií. Jeho básnickým debutom bola reflexívno-alegorická skladba Martin Nociar Jakubovie (1932).

Básnické zbierky Bez návratu (1932), Mámenie (1936) či Pijanské piesne (1936) charakterizuje citová vypätosť, vyjadrená poetickými postupmi blízkymi ľudovej poézii. Jadrom Ondrejovovej prozaickej tvorby je voľná románová trilógia Zbojnícka mladosť (1937), Jerguš Lapin (1939) a Na zemi sú tvoje hviezdy (1950). Jej hrdina Jerguš Lapin je vrchársky chlapec, ktorý si utvára vzťahy k ľuďom i k otcovej pamiatke, predovšetkým však k prírode, s ktorou je v ustavičnom kontakte od narodenia. Mesto a civilizácia sú v tomto kontexte cudzou skutočnosťou, nepochopiteľnou a potenciálne nepriateľskou.

Dôležitú zložku v diele Ľuda Ondrejova tvoria aj knižky pre deti a mládež. K najznámejším patria cestopisy Africký zápisník (1936), Horami Sumatry (1936) a Príhody v divočine (1940), ktoré nie sú svedectvom, ale umeleckou fikciou. Sú organickou súčasťou jeho tvorby, ktorá sa ustavične pohybovala na rozhraní skutočnosti a sna, túžby, predstavy, alebo spomienky. Svoje literárne dielo autor uzavrel poviedkovou knihou Šibeničné pole (1958).

Uznávaný predstaviteľ slovenskej lyrizovanej prózy Ľudo Ondrejov zomrel 18. marca 1962 v Bratislave vo veku 60 rokov. Jeho hodnotné dielo, najmä Zbojnícka mladosť, bolo preložené do češtiny, ukrajinčiny, slovinčiny, maďarčiny, nemčiny a stalo sa základom niekoľkých filmových scenárov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR