Liter. fond udelí ocenenia za pôvodnú literatúru

Foto: Ilustračná SITA/APBRATISLAVA 15. júna (WEBNOVINY) - Ceny za pôvodnú literárnu tvorbu v slovenskom jazyku i v jazykoch menšín odovzdá v stredu Literárny fond. V Klube slovenských spisovateľov o 10:00 na Laurinskej ulici v Bratislave udelia hlavné ocenenia Antonovi Hykischovi, Vladimírovi Štefaničovi, Anikó Polgárovej, Ivanovi Jackaninovi a Jozefovi Kudzejovi. Literárne ceny a prémie za rok 2009 udelí Sekcia pre pôvodnú literatúru Literárneho fondu.


Cenu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu získal Anton Hykisch za román Rozkoše dávnych čias (vydavateľstvo Matice slovenskej). Hykischovo dielo je podľa poroty výnimočné tým, že predstavuje ságu o osudoch viacerých generácií rodu, a robí tak prostredníctvom prepracovanej kompozície a s autobiografickým nasadením pri líčení osobných zážitkov. Je autentickou a rozsiahlou rekonštrukciou slovenského osudu od obdobia vojnového slovenského štátu, cez povojnové obdobie, roky stalinských represií a obdobie politického uvoľnenia, ktoré umožnilo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sformovať generáciu kritických intelektuálov a umelcov. Za pôvodnú literárnu tvorbu udelia prémie Rudolfovi Dobiášovi, Erikovi Ondrejičkovi, Pavlovi Vilikovskému, Veronike Šikulovej, Marte Hlušíkovej, Jozefovi Bobovi, Ivanovi Szabóovi, Emíre Khidayer, Etele Farkašovej, Jozefovi Mihalkovičovi, Vladimírovi Petríkovi a Vladimírovi Barboríkovi.

Cenu Ivana Kraska za literárny debut získal Vladimír Štefanič za román Kráľovná z Tammiru - priatelia čarovnej vŕby (Don Bosco). Debut oslovil členov jury autorovou remeselnou zručnosťou, ľudskou a umeleckou zrelosťou. Na prvý pohľad jednoduchý príbeh, ktorý sa opiera aj o korene rozprávkových svetov, slovník a vzťahy bytostí v nich, je však zrodený z autorovho zamýšľania sa nad otázkou, čo sa stane, ak nie bytosť rozprávková, ale priam rozprávkovo dobrý človek vkročí do reálnej zauzleniny medziľudských vzťahov. Prémiu získala Katarína Šajbanová.

Literárny fond udelil Cenu Imre Madácha za pôvodné dielo v maďarskom jazyku Anikó Polgárovej za prózu Régésznő körömcipőben – Archeologička v lodičkách z vydavateľstva Kalligram. Anikó Polgár predkladá čitateľovi zbierku, výnimočnú z viacerých hľadísk. Jej pozoruhodnosť podľa poroty spočíva v konštrukcii jednotlivých textov, vo výbere a spracovaní tém, ako aj v atmosfére, ktorú sa poetke darí navodiť vďaka zvoleným postupom a mimoriadnej básnickej vynaliezavosti. V prvej časti spracúva motívy vzniku a príchodu na svet, znovuzrodenia, duchovného a biologického materstva, v druhej pozýva na potulky Gréckom - kolískou európskej kultúry. Prémie získali József Keserű, Gergely Vida a Árpád Tőzsér.

Cena Ivana Franka za pôvodné dielo v ukrajinskom jazyku získal Ivan Jackanin za dielo Čornyj jaščyk zriloji damy – Čierna skrinka zrelej dámy vydané Spolkom ukrajinských spisovateľov. Najnovšia zbierka poviedok Ivana Jackanina presvedčila porotu kultivovaným štýlom, precíznou psychologickou kresbou postáv s perfektnou kulmináciou zápletiek. Vyváženosť lyrickosti a epickosti umocňuje dramatickosť deja v jednotlivých poviedkach, tvrdí ďalej porota. Ivan Jackanin dostal aj prémiu za preklad diela Július Balco: Horobjačyj koroľ - Vrabčí kráľ (Timpani) a prémiou ocenia aj Jozefa Zbihleja za básnickú zbierku Synij viter - Modrý vietor (Cuper). Literárny fond ocenil aj pôvodné dielo vydané v rusínskom jazyku v rokoch 2008 - 2009. Cenu Alexandra Pavloviča si odnesie Jozef Kudzej za knihy bájok Bajky - zabavljajky /Bájky – zabavľajki/ a Bajkarjovy dumy /Bajkárske rozjímania/ z vydavateľstva Rusin a Ľudové noviny s prihliadnutím na diela Duchovny pisňi /Duchovné piesne/ (Obščestvo sv. Joana Kerstiteľa) a Pacerky /Ruženec/ (Rusin a Ľudové noviny). Podľa poroty je pozoruhodné, že bájka ako druh umeleckého diela zaujíma v tvorbe rusínskych spisovateľov tak významné miesto. A práve v žánri bájky sa mohol naplno prejaviť aj talent Kudzeja. Jeho bájky dýchajú ovzduším rusínskeho kraja, kvitnú v nich farby beskydských lúk a lesných húštín. Sú zaľudnené postavičkami karpatského regiónu, jeho dedín a mestečiek. Ale hlavné je to, že v nich pulzuje živel rusínskeho života, čomu čitateľ rozumie podľa vlastnej autopsie.

SITA