Lisabonská zmluva vraj nie je v národnoštátnych záujmoch SR

BRATISLAVA 4. októbra (WEBNOVINY) – V národnoštátnych záujmoch SR nie je podľa europoslanca Miroslava Mikolášika (KDH), aby sme mali Lisabonskú zmluvu, ktorá predpokladá jedného spoločného ministra zahraničných vecí. "Čudujem sa slovenskému ministrovi zahraničných vecí, že privítal výsledok írskeho referenda, pretože nebude mať vplyv na formovanie zahraničnej politiky. Bude ju formulovať eurokomisár po rozhodnutí väčšiny,“ uviedol Mikolášik dnes pre agentúru SITA. Upozornil, že nezávislosť Kosova uznalo 22 z 27 členských krajín EÚ. "Dvadsaťdva krajinám nevadí, keď niekto vyhlási autonómiu a jednostranne vyhlási nezávislosť. Taký dostane uznanie nezávislosti od 22 krajín. Spoločný európsky minister bude musieť rešpektovať názor väčšiny z 27- a 22 je väčšina. Bude teda musieť rešpektovať takýto scenár aj na našom južnom území. V dôsledku Lisabonskej zmluvy to bude môcť takto byť,“ vyhlásil Mikolášik. Zároveň dodal, že inštitút Fóra poslancov Karpatskej kotliny je prvým formálnym aktom v tejto súvislosti.


Mikolášik tiež upozornil, že v tejto chvíli o dôležitých otázkach dobrých mravov a ľudských práv musí byť jednomyseľnosť všetkých 27 členských krajín únie. Podľa Lisabonskej zmluvy však bude stačiť dvojtretinová väčšina členských štátov na to, aby bolo v tejto oblasti čokoľvek v únii odhlasované. "Obávam sa, že otázky klonovania a etickokultúrne otázky budú robené nátlakom a bude valcovať väčšina. Keď nás volali do únie hovorili, že náš hlas je rovnako silný ako väčších krajín. Teraz bude menej významný,“ zdôraznil europoslanec.

Mikolášik si myslí, že aj prvé referendum, kde Íri ukázali legitímnu vôľu, bolo platné. "Druhé referendum bolo znásilňovaním jedného z členov EÚ, tým, že bol na neho vyvíjaný tlak,“ uviedol. Podľa neho, referendum bolo ovplyvnené aj krízou. "Írsky volič bol pod tlakom trojnásobnej nezamestnanosti než pri prvom referende. V EÚ videli občania plné hrnce šošovice,“ dodal.

Za Lisabonskú zmluvu hlasovali v piatkovom referende viac ako dve tretiny zúčastnených voličov. Vyplýva to z konečných oficiálnych výsledkov. Za bolo 67,1 a proti 32,9 percenta. Oproti referendu z roku 2008 tak počet podporovateľov zreformovanej európskej ústavy narástol až o 20 percent. Vtedy za ňu hlasovalo len 46,6 percenta Írov. Účasť v tohtoročnom referende dosiahla 58 percent.

Zmluva môže platiť až po schválení všetkými členskými štátmi. V Česku je však opäť na Ústavnom súde, v Poľsku čaká na podpis prezidenta. Lisabonskú zmluvu podpísali európski lídri 13. decembra 2007. Nahradila európsku ústavu, ktorá neprešla referendami vo Francúzsku a Holandsku. Zmluva mala podľa pôvodného plánu platiť od apríla tohto roku.

SITA