|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. októbra 2009
Lisabon neumožní územné nároky, Mikolášik sa podľa Figeľa mýli
Lisabonská zmluva neohrozuje územnú celistvosť Slovenska ani neumožní vznášanie územných nárokov medzi členmi Európskej únie, ako tvrdí eurposlanec za KDH Miroslav Mikolášik. "To nie je pravda. ...
Zdieľať
BRATISLAVA 10. októbra (SITA) - Lisabonská zmluva neohrozuje územnú celistvosť Slovenska ani neumožní vznášanie územných nárokov medzi členmi Európskej únie, ako tvrdí eurposlanec za KDH Miroslav Mikolášik. "To nie je pravda. Zahraničná politika a diplomatické vzťahy - vzťahy medzi štátmi, to znamená uznávanie suverenity, zostáva doménou každej členskej krajiny," povedal pre agentúru SITA Mikolášikov stranícky šéf a prvý eurokomisár za Slovensko Ján Figeľ.
"Žiadna zo zmlúv za 50 rokov nebola perfektná, alebo ideálna, skôr vyjadrovala konsenzus všetkých vo vzťahu k potrebným zmenám," uviedol Figeľ. Práve zhoda všetkých 27 členov je nutná na dobré fungovanie únie s novou zmluvou viac, ako samotné mechanizmy, ktoré obsahuje. "Len nejaké mechanizmy, alebo reformy, už či inštitucionálne alebo politické, ešte nemusia zaručiť to, čo väčšina očakáva - efektívnejšie alebo zodpovednejšie fungovanie únie ako zoskupenia 27 krajín".
Na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, ktorú má dnes podpísať poľský prezident a bude tak chýbať posledný podpis - českého prezidenta, nemožno podľa Figeľa tlačiť. Predpokladá, že Václav Klaus zmluvu napokon podpíše. "Únia funguje a musí fungovať aj za dnešnej zmluvy a kým sa nedohodnú a nedokončia svoje ratifikačné procedúry všetci, nebude platiť. V tom je sila aj slabosť Európskej únie." Figeľ podotkol, že vždy je lepšie, keď sa 27 štátov vie na vážnych veciach dohodnúť, ale aj ich realizovať. Lisabonskú zmluvu doteraz ratifikovalo 25 z 27 krajín.
Kresťanskí demokrati nesúhlasili v minulosti s novou zmluvou o Európskej únii, najskôr boli proti európskej ústave a po jej neúspechu nehlasovali za Lisabonskú zmluvu. Figeľ tvrdí, že nehlasovali, lebo vtedy s SDKÚ-DS obštrukciou blokovali Ficov tlačový zákon. Vtedajší predseda KDH Pavol Hrušovský však koncom januára 2008 vyhlásil, že KDH bude proti zmluve aj preto, že sa obáva o ďalšiu budúcnosť SR v EÚ, navrhol neschváliť zmluvu a umožniť „život Európskej únii tak, ako sme svedkami teraz.“
Zástupca KDH v Európskom parlamente (EP) M. Mikolášik po súhlase Írov so zmluvou v opakovanom referende 4. októbra varoval, že Lisabonská zmluva, ktorá predpokladá spoločného ministra zahraničných vecí, nie je v národnoštátnom záujme SR. Európsky minister zahraničných vecí bude formulovať stanoviská za všetkých, čo môže ohroziť aj územnú celistvosť SR. Mikolášik obavu vysvetlil na prípade Kosova. Jeho nezávislosť uznalo 22 z 27 krajín EÚ.
"22 krajinám nevadí, keď niekto vyhlási autonómiu a jednostranne vyhlási nezávislosť. Taký dostane uznanie nezávislosti od 22 krajín. Európsky minister bude musieť rešpektovať názor väčšiny z 27, a 22 je väčšina. Bude teda musieť rešpektovať takýto scenár aj na našom južnom území. V dôsledku Lisabonskej zmluvy to bude môcť takto byť,“ vyhlásil. Podľa neho je prvým formálnym aktom rozbitia nášho územia Fórum poslancov Karpatskej kotliny, ustanovené ako poradný orgán pri maďarskom parlamente.
SITA
"Žiadna zo zmlúv za 50 rokov nebola perfektná, alebo ideálna, skôr vyjadrovala konsenzus všetkých vo vzťahu k potrebným zmenám," uviedol Figeľ. Práve zhoda všetkých 27 členov je nutná na dobré fungovanie únie s novou zmluvou viac, ako samotné mechanizmy, ktoré obsahuje. "Len nejaké mechanizmy, alebo reformy, už či inštitucionálne alebo politické, ešte nemusia zaručiť to, čo väčšina očakáva - efektívnejšie alebo zodpovednejšie fungovanie únie ako zoskupenia 27 krajín".
Na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, ktorú má dnes podpísať poľský prezident a bude tak chýbať posledný podpis - českého prezidenta, nemožno podľa Figeľa tlačiť. Predpokladá, že Václav Klaus zmluvu napokon podpíše. "Únia funguje a musí fungovať aj za dnešnej zmluvy a kým sa nedohodnú a nedokončia svoje ratifikačné procedúry všetci, nebude platiť. V tom je sila aj slabosť Európskej únie." Figeľ podotkol, že vždy je lepšie, keď sa 27 štátov vie na vážnych veciach dohodnúť, ale aj ich realizovať. Lisabonskú zmluvu doteraz ratifikovalo 25 z 27 krajín.
Kresťanskí demokrati nesúhlasili v minulosti s novou zmluvou o Európskej únii, najskôr boli proti európskej ústave a po jej neúspechu nehlasovali za Lisabonskú zmluvu. Figeľ tvrdí, že nehlasovali, lebo vtedy s SDKÚ-DS obštrukciou blokovali Ficov tlačový zákon. Vtedajší predseda KDH Pavol Hrušovský však koncom januára 2008 vyhlásil, že KDH bude proti zmluve aj preto, že sa obáva o ďalšiu budúcnosť SR v EÚ, navrhol neschváliť zmluvu a umožniť „život Európskej únii tak, ako sme svedkami teraz.“
Zástupca KDH v Európskom parlamente (EP) M. Mikolášik po súhlase Írov so zmluvou v opakovanom referende 4. októbra varoval, že Lisabonská zmluva, ktorá predpokladá spoločného ministra zahraničných vecí, nie je v národnoštátnom záujme SR. Európsky minister zahraničných vecí bude formulovať stanoviská za všetkých, čo môže ohroziť aj územnú celistvosť SR. Mikolášik obavu vysvetlil na prípade Kosova. Jeho nezávislosť uznalo 22 z 27 krajín EÚ.
"22 krajinám nevadí, keď niekto vyhlási autonómiu a jednostranne vyhlási nezávislosť. Taký dostane uznanie nezávislosti od 22 krajín. Európsky minister bude musieť rešpektovať názor väčšiny z 27, a 22 je väčšina. Bude teda musieť rešpektovať takýto scenár aj na našom južnom území. V dôsledku Lisabonskej zmluvy to bude môcť takto byť,“ vyhlásil. Podľa neho je prvým formálnym aktom rozbitia nášho územia Fórum poslancov Karpatskej kotliny, ustanovené ako poradný orgán pri maďarskom parlamente.
SITA