Lipšic zablokoval sudcov pre diskriminačné žaloby

Foto: Ilustračné foto SITA/Nina Bednáriková

BRATISLAVA 13. septembra (WEBNOVINY) - Minister vnútra Daniel Lipšic sa na dnešnom rokovaní vlády postavil proti návrhu troch sudcov ad hoc za Slovenskú republiku do Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Návrh, ktorý predložil predseda Súdnej rady SR Štefan Harabin, kabinet neprijal. „Všetci sudcovia, ktorí boli navrhnutí, si podali diskriminačné žaloby na štyri milióny korún kvôli svojim platom, to ja považujem za nielen nezákonné, ale aj nemorálne, a preto podľa mojej mienky nemajú prečo zastupovať Slovenskú republiku,“ povedal o svojom postoji Lipšic.

Podľa Harabina ako predkladateľa návrhu je to ďalší zlý signál pre partnerov v európskych štruktúrach. "Nie je správne, ak dôvodom na neschválenie kandidátov nie je odborná a morálna spôsobilosť, ale využitie ústavného práva na súdnu ochranu. Zarazilo ma však, odkiaľ má minister vnútra Daniel Lipšic informácie o žalobách sudcov, ktoré nemá ani Súdna rada," spresnil predseda Súdnej rady SR Štefan Harabin.

Tajomník Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu listom zo 7. apríla tohto roka požiadal o predloženie zoznamu troch až piatich mien sudcov ad hoc za Slovenskú republiku. Súdna rada SR na zasadnutí 15. júna navrhla do funkcie Evu Stykovú, Janu Baricovú a Janu Zemkovú.

Tzv. antidiskriminačné žaloby podali mnohí slovenskí sudcovia, pretože sa cítili byť diskriminovaní voči lepšie plateným sudcom bývalého Špeciálneho súdu. Bola medzi nimi aj bývalá ministerka spravodlivosti Viera Petríková. Minimálne v jednom prípade padol vo februári verdikt, že ministerstvo má sudcovi zaplatiť. Stalo sa tak v prípade jedného trenčianskeho sudcu, ktorému mali podľa rozhodnutia zaplatiť takmer 90-tisíc eur za to, že bol v rokoch 2006 až 2008 diskriminovaný štátom, keď nedostával rovnaký plat ako špeciálny sudca.

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR však avizovalo odvolanie proti tomuto rozsudku Okresného súdu Bratislava I. Exministerka Petríková označila verdikt za nevykonateľný. Z rozsudku nie je úplne jednoznačne zrejmé, či by malo ministerstvo zaplatiť celkovo takmer 90-tisíc eur, alebo túto sumu majú zaplatiť za každý mesiac žalovaného obdobia. Odvolaciemu súdu chcela predložiť „jasné argumenty“ a nové poznatky o zaujatosti sudkyne, ktorá rozhodovala, lebo tá rovnako podala „antidiskriminačnú“ žalobu ako trenčiansky sudca, ktorého prípad riešila.

Dodnes ani nie je jasné, koľko sudcov na Slovensku vlastne podalo tzv. antidiskriminačné žaloby.

SITA