LIKAVKA: Miestne nárečie ovplyvnili najmä nemecké kolonizácie

Likavka 7. mája (TASR) - Dolnoliptovská obec Likavka v okrese Ružomberok oslavuje tento rok 675. výročie prvej písomnej zmienky. Nachádza sa v neznámej listine z obdobia vlády Bela IV. (1235 - 1270), o ktorej sa zachovala zmienka z roku 1341. Kráľ daroval likavský majetok údajne zemanovi Mikulášovi a jeho potomkom, ktorí ho vlastnili až do roku 1335.


"Názory historikov o vzniku súčasnej dediny Likavka sa stotožňujú v tom, že vždy jestvovala len jediná dedina, a to Likava, ktorá po postavení hradu zmenila názov na Likavka," povedal pre TASR Pavel Fain, predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva Likavka.

Začiatky osídlenia dediny možno sledovať už pred 13. storočím. "Dokazuje to aj typ názvu obce, ktorý zaraďuje túto osadu k najstaršej skupine obcí v Liptove. Najdôležitejším svedkom osídlenia tejto časti Liptova v 13. storočí je kostol svätého Martina biskupa v Martinčeku. Zachované včasnogotické prvky sa datujú do obdobia okolo roku 1260," doplnil. Kostol bol podľa neho vybudovaný pre viaceré osady, ktoré boli v jeho blízkosti, až neskôr vznikla pri ňom osada, ktorá bola pomenovaná podľa patrocínia kostola Svätý Martin, Martinček.

Osada Likava ležala pri dôležitej krajinskej obchodnej ceste, vedúcej zo Zvolena cez Revúcku dolinu popri Ružomberku, kde bola križovatka obchodných ciest a smerovala cez Oravu ďalej do Poľska. Nad touto cestou dal župan Donč vybudovať v druhej polovici 30. rokov 14. storočia hrad, ktorý dostal názov podľa pôvodnej osady - Likava. Dedina Likava a jej majetok bola neskôr kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Likava.

Likavské nárečie, tak ako mnohé iné na Liptove, ovplyvnilo najmä obyvateľstvo nemeckého pôvodu, ktoré sa na kolonizácii Liptova podieľalo už v 13. storočí. "Nemecká a valašská kolonizácia spôsobili napríklad úplné stvrdnutie spoluhlások ď, ť, ň, ľ na území niekdajšieho likavského panstva. Do likavského nárečia prenikla tiež veľmi početná skupina slov nemeckého pôvodu, napríklad tiekár, fruštik či šibrinkuvat," prezradil Fain.

Základným zamestnaním Likavčanov bolo do 19. storočia poľnohospodárstvo, ovčiarstvo, drevorubačstvo a pltníctvo. V druhej polovici 19. storočia, po vybudovaní priemyselných podnikov v Ružomberku, tam mnohí obyvatelia Likavky, Martinčeka a okolitých dedín získali zamestnanie a obživu. Zaujímavosťou je, že Likavčanov prezývajú podľa typického liptovského jedla, aj Meteníci. Ide o slaný koláč z kysnutého cesta, kapusty a slaniny.

Likavský hrad je opradený legendami, baštu mali postaviť z vajec a vína

Zrúcaninu hradu Likava pri Ružomberku chráni podľa legendy do dnešného dňa likavská čierna pani. Zjari žehná krajinu, aby mala dobrú úrodu, v lete ju chráni od živelných pohrôm.

Helena Kružičová, likavská čierna pani, bola mimoriadne súcitná k poddaným likavského panstva a utláčaným. "Bola k nim vľúdna už počas života a do rodného kraja sa vrátila aj po smrti. Jej duch sa na hrade zjavoval v podobe postavy ženy zahalenej v čiernych šatách. Ľud ju hneď spoznal ako svoju zástankyňu," povedal Karol Dzuriak z Liptovského múzea v Ružomberku.

Podľa legiend sa Helena ešte ako dieťa väčšinou hrávala s deťmi poddaných a často im nosila jedlo z hradnej kuchyne. Ako 14-ročná vytrhla z rúk panského úradníka korbáč, ktorým chcel potrestať jej priateľa z detstva. Pre porušenie autority vrchnosti ju jej prísny otec poriadne potrestal. Čierna pani mala byť strážnym anjelom poddaných Likavy od svojej smrti v roku 1586.

Legendy kolujú aj o mohutnej bašte na južnej strane hradu, ktorá chránila veľmi zraniteľné miesto hradu, mala byť nedobytná. "Pri stavbe mali robotníci do malty miešať tisícky vajec a tisícky litrov kvalitného vína, aby dosiahli vysokú pevnosť. Skutočnosť bola samozrejme iná. Používalo sa kvalitné, niekoľkokrát hasené vápno," opísal historik. Nakoniec ho to však neochránilo pred obliehaním v roku 1670. "V tomto období sa mal na hrade nakrátko ukrývať vzácny hosť, 13-ročný syn Štefana II. Thököliho, ktorý utekal pred cisárskymi prenasledovateľmi z rovnako obliehaného Oravského hradu. Z Likavy vraj prešmykol preoblečený za poddanské dievča," uviedol.

Hrad Likava prechádzal s prestávkami rekonštrukciami od polovice 70. rokov 20. storočia, kedy došlo k samovoľnému zrúteniu časti severného paláca. "V súčasnosti Liptovské múzeum pokračuje v snahách o sanáciu samotného hradného objektu, obzvlášť horného hradu. Prebieha prípravná fáza aktualizácie projektovej dokumentácie, ktorá umožní pristúpiť priamo k výkonu jednotlivých sanačných prác podľa dávnejšieho realizovaného zámeru pamiatkovej obnovy," skonštatoval Dzuriak.

Aj napriek tomu, že hrad je v ruinálnom stave, má pomerne bohatú filmografiu. "Natáčali sa tu viaceré filmy. Najznámejší je asi český film Jak se krotí krokodýli. Miestni ružomberskí nadšenci tu nakrúcali nemý horor Nič nekrváca večne. Okrem toho tu natočili aj rozprávkový príbeh Orest z rodu čarodejníkov, hradu tiež venovali pozornosť aj niekoľkí dokumentaristi," vymenoval.

Kráľovský strážny hrad vybudoval pred rokom 1341 zvolenský župan Donč. Od konca 14. storočia ho do užívania dostávali liptovskí župani. Bol v držbe viacerých významných rodov, najmä Hunyadyovcov, Illésházyovcov a Thökölyovcov. Hrad v druhej polovici 17. storočia prebudovali Thökölyovci na prepychovú súkromnú rezidenciu. V rokoch 1431-1434 bol významnou husitskou pevnosťou, v 14. až 17. storočí prekonal niekoľko obliehaní. Po dobytí hradu cisárskym vojskom v decembri 1670 sa stal majetkom uhorskej kráľovskej komory. V roku 1707 ho knieža František II. Rákoczi prikázal zbúrať. "Všetko zariadenie hradu bolo údajne prevezené na Oravský hrad. To, čo sa na hrade našlo, pochádza jedine z archeologických nálezov. Či už ide o veľké množstvo torza, ale aj keramiky, najmä kachlí, kovových predmetov a podobne," dodal.

Hrad je pre návštevníkov prístupný v letnej turistickej sezóne, približne od začiatku mája do konca septembra, podľa klimatických pomerov. Ročne ho navštívi niekoľko tisíc ľudí. Pravidelne sa na hrade konajú Likavské hradné dni, v tomto roku tradíciu pre výstavbu diaľničnej komunikácie prerušili.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR