Lídri EÚ potvrdili spoločný záväzok voči Východnému partnerstvu

Brusel 24. novembra (TASR) - Účastníci piatkového summitu Východného partnerstva v Bruseli zdôraznili veľký význam tohto projektu ako osobitného rozmeru európskej susedskej politiky. Lídri 28 členských štátov EÚ a šiestich postsovietskych krajín zároveň potvrdili svoj spoločný záväzok voči tomuto strategickému partnerstvu, ktoré približuje východoeurópske krajiny k EÚ.


Európska únia zdôraznila, že je aj naďalej odhodlaná podporovať územnú celistvosť, nezávislosť a suverenitu všetkých partnerov z tejto skupiny.

Účastníci summitu EÚ-Východné partnerstvo vyjadrili znepokojenie nad porušovaním zásad medzinárodného práva v mnohých častiach tohto regiónu. Vyzvali tiež na obnovenie úsilia o podporu mierového urovnania "zamrznutých" konfliktov na základe zásad a noriem medzinárodného práva.

Lídri ocenili nadobudnutie platnosti asociačných dohôd a obchodných dohôd s Gruzínskom, Moldavskom a s Ukrajinou. Počas summitu došlo k podpísaniu komplexnej a rozšírenej dohody o partnerstve medzi EÚ a Arménskom; premiéri a prezidenti privítali aj pokrok v prebiehajúcich rokovaniach medzi Úniou a Azerbajdžanom o novej rámcovej dohode. V tomto kontexte ocenili skutočnosť, že došlo ku komplexnejšej spolupráci EÚ s Bieloruskom, a to aj v rámci dialógu o ľudských právach a dialógu o obchodných vzťahoch.

Podľa EÚ musí šestica krajín Východného partnerstva pokročiť pri realizácii reforiem vo verejnej správe a súdnictve a v boji proti korupcii.

Účastníci summitu sa dohodli aj na potrebe efektívnej spolupráce pri riešení takých výziev, ako sú reforma bezpečnostného sektora, integrované riadenie hraníc, boj proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu, nelegálna migrácia, hybridné hrozby, boj proti terorizmu a násilný extrémizmus. Dôraz položili aj na potrebu dialógu medzi náboženstvami a rôznymi kultúrami, predchádzanie radikalizácii, zvýšenie kybernetickej bezpečnosti a boj proti počítačovej kriminalite.

Krajiny EÚ a Východného partnerstva okrem toho súhlasia s potrebou lepšieho a bezpečnejšieho dopravného prepojenia, čo obom stranám poskytne nové možnosti rozvoja a umožní im užšiu komunikáciu.

Lídri tiež ocenili účinné vykonávanie bezvízových režimov pre Moldavsko, Gruzínsko a Ukrajinu, pričom sa v primeranom čase očakáva otvorenie dialógu o liberalizácii vízového režimu aj s Arménskom.

Závery summitu nepriamo odkazujú aj na ukrajinský školský zákon, kvôli ktorému sa Kyjev dostal do diplomatického konfliktu s Maďarskom a Rumunskom. Lídri do záverov vsunuli zmienku o tom, že očakávajú väčšiu angažovanosť so všetkými partnermi pri modernizácii systémov vzdelávania, výskumu a inovácií pri rešpektovanie práv osôb patriacich k národnostným menšinám.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR