Leto je najrizikovejšie obdobie pre nakazenie sa pohlavnou chorobou

Košice 4. augusta (TASR) – Dovolenkové obdobie je v plnom prúde, no pri troche neopatrnosti si z dovolenky môžeme priniesť aj niečo viac, ako len zážitky.


„Leto je najrizikovejším obdobím pre nakazenie sa pohlavnou chorobou. Zvlášť vírus HIV by mal byť dostatočným strašiakom, aby nikto nezabúdal pri prípadnom letnom romániku na účinnú ochranu. Ten sa však prenáša troma spôsobmi. Sexuálnym kontaktom, krvou a krvnými derivátmi, alebo z matky na dieťa. No najčastejším spôsobom infikovania je nechránený pohlavný styk,“ varuje zástupca prednostu pre pedagogickú činnosť Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a UNLP Košice Pavol Jarčuška.

Aj keď je podľa Jarčušku pravdepodobnosť prenosu HIV menšia ako jedno percento, platí to len pre ľudí, ktorí netrpia nejakou inou pohlavne prenášanou chorobou. Pokiaľ ju majú a predovšetkým ak táto choroba porušuje celistvosť sliznice pohlavných orgánov, pravdepodobnosť nakazenia sa HIV sa tým zvyšuje aj viac ako desaťkrát. Najrizikovejšou chorobou z tohto pohľadu je opar na pohlavných orgánoch - genitálny herpes, ktorý je pomerne častým ochorením a trpí ním až pätnásť percent dospelej populácie.

Vírus, ktorý vnikne akoukoľvek cestou do organizmu, sám o sebe nie je podľa lekára Pavla Jarčušku schopný prežiť. Dokáže to len za pomoci špeciálnych bielych krviniek. Keď sa dostane do vnútra bunky, zmení genetickú informáciu jadra tak, že začne produkovať nové vírusy. Výsledkom sú stovky kópií vírusu. Množstvo vírusov v organizme je pritom rozhodujúce.

„Ak ho do tela vnikne iba málo, imunitný systém človeka si s nimi dokáže poradiť. Na to, aby došlo k infekcii, musí byť prítomný určitý počet kópií vírusu. Práve preto nie sú infekčné napríklad slzy alebo sliny infikovaného človeka. Aj tie síce obsahujú vírusy HIV, ale ich počet je nižší a preto nespôsobí prenos infekcie. Problém nastane až vtedy, keď vnikne do organizmu väčšie množstvo vírusov,“ hovorí Jarčuška.

V súvislosti s prenosom HIV lekár zároveň upozorňuje, že relatívne rizikové je tetovanie. V USA sa týmto spôsobom nakazí ročne až dvetisíc ľudí. Preto neodporúča nechať si v zahraničí tetovať telo, ani si nechať urobiť tetovaním takzvaný permanentný mejkap na línii viečok alebo na perách.

Na Slovensku sa objavil prvý pacient v roku 1985 a dnes máme evidovaných viac ako 550 HIV pozitívnych pacientov, z ktorých asi pätina sú cudzinci – je ich viac než 120. Aj keď vo svete tvoria ženy vo všeobecnosti približne rovnú polovicu pacientov, Jarčuška podotýka, že u nás je to len približne 20 percent a deti nakazené HIV na Slovensku neevidujú vôbec.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR