|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. júla 2012
Letisko Bratislava má novú príletovú halu
Bratislavské letisko v piatok otvorilo pre verejnosť novú príletovú halu s ročnou kapacitou 1,5 mil. cestujúcich. Architektonicky je prepojená s odletovým terminálom, ktorý je v prevádzke ...
Zdieľať
BRATISLAVA 13. júla (WEBNOVINY) - Bratislavské letisko v piatok otvorilo pre verejnosť novú príletovú halu s ročnou kapacitou 1,5 mil. cestujúcich.
Architektonicky je prepojená s odletovým terminálom, ktorý je v prevádzke už dva roky.
Najväčšie domáce letisko po dostavbe terminálu tak bude môcť ročne vybaviť spolu okolo 5 mil. pasažierov na odletoch a príletoch. Zatiaľ využíva iba tretinu tejto kapacity.
Bránami letiska vlani totiž prešlo takmer 1,6 mil. cestujúcich a v tomto roku by ich počet mal byť približne rovnaký.
Ako prví cez odovzdanú letiskovú príletovú halu prešli cestujúci na pravidelnej linke z Ríma. V piatok do večera si ju vyskúšajú aj pasažieri na ďalších charterových a pravidelných letoch z Burgasu, Moskvy, Enfidhy, Hurghady, Tel Avivu a Londýna.
Novú halu stavali dva roky
Výstavbu letiskového terminálu, vrátane jeho dostavby, uskutočnila spoločnosť ZIPP Bratislava, s.r.o. za tri a pol roka, pričom práce na stavbe príletovej haly trvali zhruba dva roky.
Stavebné náklady na druhú časť nového terminálu podľa letiska dosiahli 33,2 mil. eur a náklady na interiérovú a technologickú časť 13,4 mil. eur.
Letisko tieto výdavky financovalo výlučne z vlastných zdrojov - z leteckých a neleteckých príjmov a úverov.
Výstavba celého terminálu, vrátane odletovej a príletovej haly, stála 87,2 mil. eur a interiérové a technologické zariadenie 33,4 mil. eur.
Celková hodnota investície tak predstavuje 120,6 mil. eur. Z tejto sumy vlastné zdroje letiska tvorili 50,9 mil. eur a z verejných zdrojov bola financovaná iba prvá etapa výstavby terminálu, a to vo výške 69,7 mil. eur.
"Návratnosť by mala byť zhruba 30 až 40 rokov," povedal výkonný riaditeľ a predseda predstavenstva bratislavského letiska Maroš Jančula. Podľa neho je veľmi ťažko odhadnúť, kedy by mohla byť naplnená kapacita letiska.
"Je to vec, ktorá sa nedá ľahko predpokladať," dodal. Letisko vidí priestor pre rozšírenie počtu súčasných leteckých spoločností, ale nie vo vzniku národného dopravcu.
Dôležitý dopravný uzol
Ministerstvo dopravy má záujem, aby letisko v Bratislave bolo veľmi dôležitým dopravným uzlom aj z hľadiska rozvoja cestovného ruchu.
"Vidíme predpoklady pre rast jeho potenciálu. Zvažujeme viaceré možnosti posilnenia riadenia letiskovej spoločnosti. Prichádza do úvahy aj spolupráca so strategickým partnerom, neprichádza do úvahy privatizácia letiska," vyhlásil štátny tajomník rezortu dopravy František Palko.
Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. rokuje s viacerými bankami o prijatí úveru v celkovej výške 42 mil. eur na financovanie rekonštrukcie a dostavby terminálu.
Ako agentúru SITA informovalo ministerstvo dopravy, riadne valné zhromaždenie letiskovej spoločnosti vzalo na vedomie informáciu o rokovaniach s Klubom bánk (VÚB, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s., Tatra banka, a.s.) a so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s.
Získanie úveru by malo byť podľa Jančulu realitou ešte v tomto mesiaci.
"Zároveň valné zhromaždenie zaviazalo predstavenstvo spoločnosti, aby akcionárom letiskovej spoločnosti predložilo indikatívnu ponuku financujúcich subjektov na získanie investičných úverov na krytie rekonštrukcie a dostavby terminálu. Predstavenstvo spoločnosti predložilo uvedené ponuky akcionárom spoločnosti a v tejto dobe sa skúmajú a vyhodnocujú," uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Letisko malo vlastné zdroje
Pôvodné stavebné náklady na dostavbu letiskového terminálu sa mali znížiť zo 40,85 mil. eur na 33,19 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH).
Celková hodnota výstavby nového terminálu, vrátane odletovej haly, ktorá je otvorená od júna 2010, sa tak mala znížiť zo 121 mil. eur na 113,3 mil. eur.
Náklady na stavbu konštrukcie, obvodového plášťa a vnútorných priestorov boli znížené oproti plánovanému rozpočtu pre niektoré stavebné a technologické riešenia.
Letisko doposiaľ vynaložilo na dostavbu terminálu finančné prostriedky z vlastných zdrojov.
Architektonicky je prepojená s odletovým terminálom, ktorý je v prevádzke už dva roky.
Najväčšie domáce letisko po dostavbe terminálu tak bude môcť ročne vybaviť spolu okolo 5 mil. pasažierov na odletoch a príletoch. Zatiaľ využíva iba tretinu tejto kapacity.
Bránami letiska vlani totiž prešlo takmer 1,6 mil. cestujúcich a v tomto roku by ich počet mal byť približne rovnaký.
Ako prví cez odovzdanú letiskovú príletovú halu prešli cestujúci na pravidelnej linke z Ríma. V piatok do večera si ju vyskúšajú aj pasažieri na ďalších charterových a pravidelných letoch z Burgasu, Moskvy, Enfidhy, Hurghady, Tel Avivu a Londýna.
Novú halu stavali dva roky
Výstavbu letiskového terminálu, vrátane jeho dostavby, uskutočnila spoločnosť ZIPP Bratislava, s.r.o. za tri a pol roka, pričom práce na stavbe príletovej haly trvali zhruba dva roky.
Stavebné náklady na druhú časť nového terminálu podľa letiska dosiahli 33,2 mil. eur a náklady na interiérovú a technologickú časť 13,4 mil. eur.
Letisko tieto výdavky financovalo výlučne z vlastných zdrojov - z leteckých a neleteckých príjmov a úverov.
Výstavba celého terminálu, vrátane odletovej a príletovej haly, stála 87,2 mil. eur a interiérové a technologické zariadenie 33,4 mil. eur.
Celková hodnota investície tak predstavuje 120,6 mil. eur. Z tejto sumy vlastné zdroje letiska tvorili 50,9 mil. eur a z verejných zdrojov bola financovaná iba prvá etapa výstavby terminálu, a to vo výške 69,7 mil. eur.
"Návratnosť by mala byť zhruba 30 až 40 rokov," povedal výkonný riaditeľ a predseda predstavenstva bratislavského letiska Maroš Jančula. Podľa neho je veľmi ťažko odhadnúť, kedy by mohla byť naplnená kapacita letiska.
"Je to vec, ktorá sa nedá ľahko predpokladať," dodal. Letisko vidí priestor pre rozšírenie počtu súčasných leteckých spoločností, ale nie vo vzniku národného dopravcu.
Dôležitý dopravný uzol
Ministerstvo dopravy má záujem, aby letisko v Bratislave bolo veľmi dôležitým dopravným uzlom aj z hľadiska rozvoja cestovného ruchu.
"Vidíme predpoklady pre rast jeho potenciálu. Zvažujeme viaceré možnosti posilnenia riadenia letiskovej spoločnosti. Prichádza do úvahy aj spolupráca so strategickým partnerom, neprichádza do úvahy privatizácia letiska," vyhlásil štátny tajomník rezortu dopravy František Palko.
Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. rokuje s viacerými bankami o prijatí úveru v celkovej výške 42 mil. eur na financovanie rekonštrukcie a dostavby terminálu.
Ako agentúru SITA informovalo ministerstvo dopravy, riadne valné zhromaždenie letiskovej spoločnosti vzalo na vedomie informáciu o rokovaniach s Klubom bánk (VÚB, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s., Tatra banka, a.s.) a so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s.
Získanie úveru by malo byť podľa Jančulu realitou ešte v tomto mesiaci.
"Zároveň valné zhromaždenie zaviazalo predstavenstvo spoločnosti, aby akcionárom letiskovej spoločnosti predložilo indikatívnu ponuku financujúcich subjektov na získanie investičných úverov na krytie rekonštrukcie a dostavby terminálu. Predstavenstvo spoločnosti predložilo uvedené ponuky akcionárom spoločnosti a v tejto dobe sa skúmajú a vyhodnocujú," uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Letisko malo vlastné zdroje
Pôvodné stavebné náklady na dostavbu letiskového terminálu sa mali znížiť zo 40,85 mil. eur na 33,19 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH).
Celková hodnota výstavby nového terminálu, vrátane odletovej haly, ktorá je otvorená od júna 2010, sa tak mala znížiť zo 121 mil. eur na 113,3 mil. eur.
Náklady na stavbu konštrukcie, obvodového plášťa a vnútorných priestorov boli znížené oproti plánovanému rozpočtu pre niektoré stavebné a technologické riešenia.
Letisko doposiaľ vynaložilo na dostavbu terminálu finančné prostriedky z vlastných zdrojov.