Leteckí dopravcovia budú polícii poskytovať údaje o pasažieroch

Bratislava 1. februára (TASR) – Leteckí dopravcovia budú od 25. mája 2018 povinní zasielať niektoré údaje o svojich pasažieroch polícii. Vyplýva to z novely zákona o Policajnom zbore SR, ktorú vo štvrtok 86 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR.


Polícia bude môcť tieto údaje využívať pri prevencii, odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní teroristických trestných činov a inej závažnej trestnej činnosti, ako je napríklad obchodovanie s ľuďmi, korupcia, násilná a drogová trestná činnosť.

Slovensko do svojej legislatívy transponuje eurosmernicu z apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR údaje) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti. Údaje o pasažieroch budú leteckí prepravcovia poskytovať národnej ústredni informácií o pasažieroch ako osobitnému útvaru Policajného zboru.

Návrh zákona ustanovuje okruhy letov, z ktorých sa budú PNR údaje poskytovať, časový harmonogram a technické podmienky zasielania, okruh subjektov, ktoré budú spracúvať údaje, ako aj sankcie za nedodržanie zákona. Tiež upravuje náležitosti ochrany osobných údajov obsiahnutých v PNR údajoch. Informácie o pasažieroch letov bude možné poskytovať len ďalším bezpečnostným zložkám SR, ako aj bezpečnostným zložkám v zahraničí.

Plénum zároveň nepodporilo opozičný pozmeňujúci návrh, ktorým chceli poslanci na čele s Ondrejom Dostálom (SaS) zmeniť zákon o Policajnom zbore tak, ako o tom hovorila vo svojej mimoriadnej správe z roku 2016 vtedajšia verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Jej výhrady sa týkali najmä dodržiavania práv osôb, ktorým bola dočasne obmedzená sloboda.

Opoziční členovia snemovne navrhovali, aby osobám umiestneným v celách musel byť zabezpečený prístup k pitnej vode a toaletám a možnosť v prípade potreby privolať policajta. Ich pozmeňujúci návrh mal upraviť aj možnosť umiestňovania zadržaných v iných priestoroch ako celách. Do zákona chceli dostať ustanovenie, že ak sa na policajnej stanici cela nenachádza, policajt môže vo výnimočných prípadoch a iba na nevyhnutne potrebný čas umiestniť osoby do iného vhodného priestoru. Ten však musí mať primerané vybavenie, priame osvetlenie a základné hygienické potreby.

Poslanci chceli tiež jednoznačne určiť, že donucovacie prostriedky možno použiť iba v čase, keď trvajú dôvody pre ich použitie.

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) Dostálovi v stredajšej (31.1.) rozprave vyčítal, že stanovisko Dubovcovej si prečítal nekriticky. "Jasne sme povedali, že na každom policajnom oddelení chceme mať takýto priestor. Ale môže to byť aj policajná kancelária. Nemusí to byť cela policajného zaistenia, nie je to nevyhnutné. Správa ombudsmanky mala vážne chyby," povedal.

Mimoriadna správa Dubovcovej sa zaoberala prieskumom z roku 2015, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia. Ombudsmanka tvrdila, že polícia má vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb. Nejde však o cely policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim, ktorý zákon pre takéto cely predpisuje. Ide zväčša o mrežami oddelenú časť miestnosti alebo chodby, v ktorej sa nachádza spravidla iba stolička alebo lavica, v niektorých sú zabudované oká alebo držadlá slúžiace na pripútanie osoby. Podľa Dubovcovej je zadržiavanie osôb v týchto "kobkách" nelegálne a svojvoľné.

Kaliňák už skôr povedal, že vyhradené priestory, ktoré polícia využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb, ale nie sú celami policajného zaistenia, sa nachádzajú na takmer každom obvodnom policajnom oddelení. "Sú to miesta, kde sú dočasne obmedzené osoby, ktoré sú nebezpečné pre svoje okolie a mohli by zraniť ľudí, utiecť alebo poškodiť samých seba. Sú to klasické cely, ktoré však nemajú taký štandard ako cela predbežného zadržania," podotkol.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR