Lesný muž chce vymeniť planinu za jaskyňu.

„Je to územie nikoho,“ hovorí čiperný dôchodca Ladislav Truban. Unimobunka, v ktorej býva, drží pokope len silou vôle. „Rudné bane mi ju chceli zobrať,“ ťažká si niekdajší baník. „Potom však zistili, že som u nich robil, tak mi dali pokoj.“ Toho má uprostred hôr požehnane. Keď je škaredé počasie, je mu aj dlho. Ak sa čo i len na chvíľu vyčasí, hneď ide píliť drevo. „Na deň potrebujem popíliť dva menšie stromy. Do piecky dám jedno mokré a dve suchšie polienka,“ opisuje rokmi overený postup.
Pri svojich 65 rokoch sa vie Ladislav Truban o seba postarať lepšie ako hociktorý iny muž: „V zime mám vodu zo snehu. Z nej si varím aj periem.“ Na nákupy chodí do desať kilometrov vzdialených potravín v Jakube. „Keď je pekne, prejdem denne aj 20 kilometrov.“ V mladosti sa vraj stavil, že zájde pešo z Banskej Bystrice do Brezna. „Vyhral som debnu vína,“ pousmeje sa lišiacky.
Napriek tomu, že Ladislav Truban žije sám, samotu si nepripúšťa. Pozerať ho chodia zvedaví maďarskí maliari a hlavne lesná zver. „Minule mi prišla líška až do izby,“ spomína rodený zálesák. Najväčšie problémy mu však robí jeleň. „Vždy sa o tretej v noci postaví na neďaleky briežok a zaručí. Zobudí ma a už nemôžem zaspať.“ Vtedy si lesný muž zapne jedno z troch rádií a počúva. „Zväčša chytám len Reginu, ale v noci sa dá naladiť aj Nová Čína. Predstavte si, hovoria po slovensky. Ktovie, kde ich tam nabrali?“ pýta sa s plnou vážnosťou vyvolávajúcou úsmev. Ladislav Truban má už len jeden sen. Chcel by ísť byvať do jaskyne pri Banskej Štiavnici. „Minulý rok som si ju bol obzrieť. Páčila sa mi. Tam by ma už ani Pán Boh nenašiel,“ veľavravne uzatvára  pustovník zo snežnej planiny. 
Ján Krempaský