|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
12. júna 2007
Lesníci začali so zarybňovaním tatranských potokov
Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP) dnes v oravskej časti národného parku začali so zarybňovaním tatranských potokov. „Začíname v lokalite Vyvieračka, nasledovať bude Habovka a ...
Zdieľať
POPRAD 12. júna (WEBNOVINY) – Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP) dnes v oravskej časti národného parku začali so zarybňovaním tatranských potokov. „Začíname v lokalite Vyvieračka, nasledovať bude Habovka a Oravice, kde nasadíme približne 8 000 kusov pstruha potočného,“ informoval agentúru SITA vedúci Strediska genofondu rýb ŠL TANAP-u vo Východnej Pavel Žiška. Jedinou rybou, ktorú lesníci používajú pri zarybňovaní tatranských potokov, je pstruh potočný. „Ide o pôvodný druh,“ zdôvodnil Žiška. Lesníci zarybňujú potoky v horných častiach, kde sú pre ryby náročné podmienky na udržanie sa, a kde ich ohrozuje najmä vydra.
Zarybňovanie potokov chcú lesníci ukončiť do dvoch týždňov. Na území celého národného parku nasadia približne 50 000 kusov pstruha potočného. Okrem toho do Bieleho Váhu nasadia aj 7 000 kusov lipňa tymianového. V minulosti sa v tatranských potokoch objavovali aj pstruh dúhový a sivoň potočný. Ide však o ryby dovezené v minulosti z Ameriky, ktoré v súčasnosti už lesníci pri zarybňovaní potokov nepoužívajú.
Okrem posilňovania populácie pstruha potočného sa ŠL TANAP-u snažia aj o zachovanie síce nepôvodného druhu, ale celosvetovo vzácneho druhu ryby sih maréna, ktorý sa nachádza v Štrbskom plese. Ide pravdepodobne o jedinú geneticky pôvodnú populáciu tejto ryby na celom svete, „ktorá sa tu dostala začiatkom minulého storočia a dosť tajuplným spôsobom sa tu zachovala,“ uviedol zoológ ŠL TANAP-u Jozef Kováč. Okrem siha žijú v Štrbskom plese aj ostrieže, šťuky či plotice, ktoré sú tu tiež nepôvodné ryby. Pôvodne boli všetky tatranské plesá bez rýb. Tie tu priniesli ľudia na prelome 19. a 20. storočia. Odstraňovaním ikier a výlovom rýb, ktoré ohrozujú siha marénu, sa lesníci starajú o zachovanie tejto ryby v Štrbskom plese.
SITA