Lendak sa rozrastá, samospráva ročne vydá aj 30 stavebných povolení

Lendak 22. augusta (TASR) – Podtatranská obec Lendak vznikla ešte začiatkom 13. storočia. Prvá písomná zmienka je z roku 1288 a ľudia z nej sa odjakživa venovali bačovstvu a pastierstvu. Hoci podobný spôsob obživy je dnes na Slovensku skôr na ústupe, tu sa stále nájdu ľudia, ktorí chovajú dobytok a obrábajú políčka ako ich predkovia. „Sme čisto goralská obec a naši ľudia sú známi svojou pracovitosťou, pre svoje pastierske a bačovské schopnosti sú vyhľadávaní aj dnes,“ uviedol pre TASR Ján Neupauer z Obecného úradu v Lendaku.


V súčasnosti žije v Lendaku cez 5200 ľudí a ako jedna z mála obcí na Slovensku sa môže pochváliť vyšším podielom mladých obyvateľov. Približne 60 percent občanov tvoria ľudia do 30 rokov a Lendak je typický aj mnohopočetnými rodinami. Lendačan Ján Nebus má osem detí, pričom najstarší syn má 31 rokov. So svojou rodinou sa stará o salaš s ovečkami, majú päť koní aj ďalší dobytok. „Je to náročná práca, začíname aj o piatej ráno a končíme večer o desiatej, je to celodenná drina, moji chlapci robia v lese s koňmi,“ priblížil Nebus. Aj napriek tomu by svoj život nemenil a doma u neho vždy nájdete žinčicu a domácu slaninu.



Obec Lendak leží v severozápadnej časti Podtatranskej kotliny, tri kilometre od Tatranskej Kotliny a je v nej stále vidieť pomerne veľký stavebný ruch. „U nás v Lendaku ani kríza nezastavila rozvoj, pretože naši ľudia robia síce v zahraničí, ale stavajú doma v Lendaku. Aj preto nám treba na ďalších štyroch uliciach rozšíriť kanalizáciu, aj výkon čistiarne, pristavujeme materskú škôlku a už teraz potrebujeme rozšíriť a zdokonaliť zdravotné stredisko,“ zdôraznil starosta Pavel Hudaček. Obec ročne vydá približne 30 stavebných povolení na výstavbu rodinného domu. Zaujímavosťou podľa starostu je, že pozemky v katastri obce nepatria samospráve, ale samotným Lendačanom. Ďalším znakom, že dedina sa rozrastá, je aj rozostavaný kostol, keďže ten starý už potrebám veriacich nepostačuje.


O obci sa hovorí, že je to štát v štáte, a to aj vďaka sebestačnosti miestnych ľudí. „Okrem toho my sme neodovzdali vodovod aj kanál, obec si sama prevádzkuje vodovod aj kanalizáciu prostredníctvom prevádzkarne, ktorá je príspevkovou organizáciou obce. Sami si rozhodujeme o výške ceny za vodné aj stočné, cez prevádzkareň si sami zabezpečujeme zber komunálneho odpadu, ale robíme aj drobné úpravy v obci, v zime pluhovanie a podobne,“ vymenúva starosta, ktorý je vo funkcii už piate volebné obdobie.

Aj demografia v obci sa vyvíja veľmi pozitívne, v septembri tu napríklad otvoria päť prváckych tried. Ročný prírastok je približne 50 až 70 ľudí a obec je najľudnatejšou v Prešovskom kraji. „Ale ani to už nie je, čo bývalo, pretože, keď si vezmem, že sme mali 3000 obyvateľov, tak sa nám narodilo ročne 130 detí. Teraz máme cez 5000 občanov, takže sa nám narodí 80 až 90 detí,“ uzatvára Neupauer.

V dreveničke z 50. rokov 20. storočia je Múzeum ľudovej kultúry

V podtatranskej obci Lendak ľudia ešte aj dnes zachovávajú tradície svojich predkov, nie je ničím výnimočným vidieť tam najmä starších obyvateľov v krojoch či konské povozy pohybujúce sa na miestnych cestách. Históriu ľudovej kultúry tejto goralskej dediny s viac ako 5200 obyvateľmi približuje miestne múzeum. Nachádza sa v dvoch izbách rodinného domu Heleny Galikovej a v starej dreveničke z 50. rokov 20. storočia, ktorú si viac-menej svojpomocne presťahovala na vlastný dvor.

„Toto múzeum oficiálne vzniklo v roku 2003, o rok neskôr sme vlastne odkúpili starú dreveničku, ktorá bola na úplne inej ulici ako je dnes. Rozložili sme ju, presťahovali, naspäť poskladali tu na našom dvore, a tak sme ju vlastne aj zachránili. Následne sme tu umiestnili rôzne artefakty, ktoré dokumentujú, ako žili naši predkovia v minulosti,“ priblížila Galiková. Drevenička pochádza z roku 1950, postavená bola po druhom katastrofálnom požiari, ktorý obec postihol štyri roky predtým. Vtedy tam bolo viac ako 300 dreveníc a približne 190 z nich zhorelo. Naposledy v nej žila roľnícka rodina Strelová. Teraz sú v tejto jednej z mála zachovaných lendackých dreveničiek umiestnené napríklad posteľné obliečky z modrotlače, ktorá bola pre Lendak typická, sú tu aj 100-ročné krosná, tradičná pec či historická skriňa i posteľ.


V druhej časti múzea sa nachádza expozícia tradičných lendackých krojov a oblečenia, pričom najstarším artefaktom je 100-ročný kožuch i 70-ročné čižmy. Návštevníci múzea tam môžu vidieť sukne z rôznych materiálov od 50. rokov minulého storočia až po také, ktoré sa nosia v Lendaku dnes. „Bolo veľmi ťažké zozbierať všetky tieto veci, niektoré mi podarovali ľudia, iné som si musela odrobiť alebo vykúpiť zo svojich peňazí,“ konštatovala Galiková, ktorá niektoré kroje aj sama ušila.

Do malého múzea veľa ľudí cez rok nezavíta, chýbajú tam predovšetkým väčšie skupiny turistov. Jeho prevádzkarku však tešia individuálne návštevy, ktoré sa aj niekoľkokrát vrátia s novými ľuďmi.

„Lendačania majú veľkú vieru a vedia začať život vždy odznova aj bez groša. Na budúci rok uplynie 70 rokov od toho ničivého požiaru a naša obec sa stále rozrastá. Aj budovanie tohto múzea bolo ťažké, ale nevzdala som sa a s božou pomocou sa to podarilo,“ konštatovala Galiková. S výstavbou drevenice pomáhali pred viac ako desiatimi rokmi aj jej synovia a manžel.

Starý kostol z 13. storočia už veriacim nepostačuje, stavajú preto nový

Starý kostol sv. Mikuláša v obci Lendak, ktorý je postavený na základoch z 13. storočia, už miestnym veriacim kapacitne nepostačuje. Na vedľajšom pozemku, kde predtým stála materská škola, preto stavajú nový kostol. „Lendačania si zachovávajú nielen ľudové tradície a zvyky, ale zachovávajú si aj vieru a kostol je vždy plný, či už vo všedné dni, alebo počas nedieľ a sviatkov. Starý kostol je najvzácnejšou historickou budovou v obci, žiaľ nerozrástol sa natoľko, aby postačoval obci, ktorá sa, naopak, dosť rozrástla. Kým okolo roku 1700 tu bolo 200 obyvateľov, dnes tu žije viac ako 5200 ľudí,“ vysvetľuje správca miestnej farnosti Anton Hrtus, ktorý je v Lendaku od roku 1969.


Kostol sv. Mikuláša bol v roku 1925 rozšírený o severnú kaplnku sedembolestnej Panny Márie a neskôr aj o chórus, južnú predsieň a zvýšila sa tiež veža kostola. Ani to však nestačí, aby sa sem vošli všetci veriaci. Nový kostol je momentálne rozostavaný, hrubá stavba už stojí, hotová je čiastočne aj fasáda a niektoré vitrážové okná. Momentálne sa pracuje na vnútornom vybavení kostola, robia sa omietky, schody a dokončujú sa jednotlivé časti kostola. Lendacký farár predpokladá, že skôr ako na budúci rok kostol nebude dokončený aj vysvätený.

V suteréne kostola by sa mal nachádzať dom smútku, súčasťou svätostánku bude napríklad aj kaplnka základného kameňa. „Základný kameň som dal vyrobiť ešte pred 20 rokmi, požehnal nám ho dnes už svätý Ján Pavol II. v Levoči a teraz je tento kameň prakticky v základoch tohto kostola,“ upozornil Hrtus. Kostol sa darí stavať vďaka milodarom veriacich a tiež z financií, ktoré farnosť získala z predaja stavebných pozemkov. Hrtus odhaduje, že náklady na výstavbu sa doposiaľ vyšplhali na 1,2 milióna eur. „Musím sa však pochváliť, že sa nám podarilo získať do kostola organ, nádherný nástroj, ktorý vlastnilo mesto Zlín a bol súčasťou miestnej koncertnej sály, kde pôsobil symfonický orchester Bohuslava Martinu. Tento nástroj sme získali za veľmi prijateľnú cenu a je to určite to najvzácnejšie a najdrahšie, čo v kostole budeme mať,“ zdôraznil farár.



Po dostavaní nového kostola bude farnosť využívať aj starý kostol, avšak skôr na menšie stretnutia s veriacimi. Súčasťou nového kostola budú aj parkovacie miesta a príjazdová cesta pre autá, ale aj kaplnka pre matky s deťmi. Stavbu kostola v tvare predĺženého kruhu lemuje terasa, vo vnútri bude aj chórus. „Ja o chvíľu farnosť odovzdám svojmu nástupcovi, verím, že tento kostol úspešne dokončí, aby mohol slúžiť našim veriacim,“ uzavrel 75-ročný správca farnosti.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR