|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
05. mája 2009
Lekárka, hasič a horolezec ocenení za záchranu životov
Úplnou náhodou bola lekárka Lucia Gorduličová 21. februára neďaleko miesta tragickej zrážky autobusu s vlakom pri Polomke, za obetavú pomoc raneným dnes patrí k ďalším 38 ľuďom, ktorých ocenil ...
Zdieľať
BRATISLAVA 5. mája (WEBNOVINY) - Úplnou náhodou bola lekárka Lucia Gorduličová 21. februára neďaleko miesta tragickej zrážky autobusu s vlakom pri Polomke, za obetavú pomoc raneným dnes patrí k ďalším 38 ľuďom, ktorých ocenil Slovenský Červený kríž (SČK) v rámci 5. ročníka činu humanity 2008. "Ja som viezla sestru k vleku, sestra išla lyžovať, ja som jej robila šoféra," spomínala na udalosť Gorduličová, ktorej vtedy pomohli aj znalosti akreditovanej inštruktorky prvej pomoci. Lucia Gorduličová profesionálne pomáhala ľuďom až do príchodu prvých posádok záchrannej zdravotnej služby a hasičov. Pri poskytovaní prvej pomoci jej pomáhala aj sestra.
Ďalším oceneným záchrancom života je horolezec Pavol Sokol. Ako člen expedície na najvyššiu horu Ameriky – Aconcagua zachránil v ťažkých podmienkach v nadmorskej výške 6 600 metrov život mladému nórskemu horolezcovi na pokraji smrti. "Jeho priateľ ho tam nechal, lebo sám bol v takom stave, že ho nevládal dolu zniesť," opísal udalosť Sokol a dodal, že títo horolezci boli zle aklimatizovaní a nepostupovali tak, ako sa to v horách má robiť. Napriek zdravotným ťažkostiam po prechodenom zápale pľúc Sokol poskytol nórskemu horolezcovi svoju jedinú dávku dexamethazonu (látky proti akútnej horskej nemoci, zabraňuje tvorbe mozgového a pľúcneho edemu), ktorú si nechával pre seba a zniesol ho 600 m nižšie, kde ho odovzdal rangerom. Pripúšťa, že aj sám tak riskoval vlastný život. "Bolo to tak 50 na 50, ale cítil som sa dobre a v tej chvíli som nerozmýšľal nad ničím iným, ako ho zachrániť," uviedol Sokol. Nórsky horolezec bol šťastný, že ho Sokol zachránil, bol však v šoku a chcel sa stále vrátiť na horu, aby ju zdolal. Záchranca a zachránený si vymenili aj kontakty a plánujú spoločné stretnutie, keď im to študijné a pracovné povinnosti umožnia.
Medailu za záchranu života od SČK prevzal aj Marián Bugár, príslušník Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR. Nasadením vlastného života pomáhal 3. januára pri záchrane trojice z horiaceho bytu v Bratislave na Zvolenskej ulici. Ľudia boli zamknutí v horiacom byte, keď sa k nim hasiči dostali, boli v bezvedomí a museli ich vyniesť z domu. "Každý už k tomu pristupuje, že je to jeho chlebík, samozrejme, že nejaké psychické stopy to zanechá na záchranárovi, ale každý sa s tým vysporiadava po svojom," uviedol Bugár.
Medzi ďalšími ocenenými sú viacerí bezpríspevkoví darcovia krvi, dobrovoľné ošetrovateľky, dobrovoľníci SČK, dlhoroční partneri a spolupracovníci. Prezidentka ŠČK Helena Kobzanová ich na stretnutí s prezidentom Ivanom Gašparovičom titulovala ako "skutočné celebrity". Podľa Kobzanovej sú bohatí tým, čo urobili pre druhých. O záchrancoch života pre agentúru SITA uviedla, že "museli pozbierať veľa síl na to, aby v ten moment, keď pomohli, reagovali tak, ako reagovali". Prezident Gašparovič sa všetkým oceneným aj predstaviteľom SČK poďakoval za prácu, ktorú robia "preto, že chcú, nie preto, že musia".
Ocenenia SČK udelili v rámci osláv Svetového dňa Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorý si každoročne začiatkom mája pripomíname. Po prvýkrát sa slávil na celom svete 8. mája 1948 – na výročie narodenia Henryho Dunanta – zakladateľa Červeného kríža a prvého nositeľa Nobelovej ceny za mier. Henry Dunant sa narodil 8. mája 1828 v Ženeve do bohatej švajčiarskej rodiny. Protiklady jeho rodičov ho značne poznačili. Otec, mestský radca, chcel vychovať zo syna diplomata a bankára. Viac ho však nadchla matka, ktorá pomáhala chudobným, šatila a kŕmila všetkých, ktorí sa zastavili pri jej dverách. Pri jednej zo svojich obchodných ciest bol očitým svedkom krvavého kúpeľa na bojisku pri talianskom mestečku Solferino, kde 24. júna 1859 zostalo bez akejkoľvek pomoci ležať celú noc 40-tisíc ranených a mŕtvych. Táto tragická udalosť zmenila jeho život. Z generálneho riaditeľa sa v priebehu jednej noci zmenil na dobrovoľného záchranára. Inicioval zriadenie ošetrovní, zbieral peniaze pre ranených. Zároveň navrhol založenie dobrovoľníckej organizácie na pomoc raneným, ktorá by bola neutrálna, a členovia ktorej by boli počas poskytovania pomoci raneným vojakom spoločne chránení špeciálnym znakom neutrality. Tým položil základy Červeného kríža.
SITA
Ďalším oceneným záchrancom života je horolezec Pavol Sokol. Ako člen expedície na najvyššiu horu Ameriky – Aconcagua zachránil v ťažkých podmienkach v nadmorskej výške 6 600 metrov život mladému nórskemu horolezcovi na pokraji smrti. "Jeho priateľ ho tam nechal, lebo sám bol v takom stave, že ho nevládal dolu zniesť," opísal udalosť Sokol a dodal, že títo horolezci boli zle aklimatizovaní a nepostupovali tak, ako sa to v horách má robiť. Napriek zdravotným ťažkostiam po prechodenom zápale pľúc Sokol poskytol nórskemu horolezcovi svoju jedinú dávku dexamethazonu (látky proti akútnej horskej nemoci, zabraňuje tvorbe mozgového a pľúcneho edemu), ktorú si nechával pre seba a zniesol ho 600 m nižšie, kde ho odovzdal rangerom. Pripúšťa, že aj sám tak riskoval vlastný život. "Bolo to tak 50 na 50, ale cítil som sa dobre a v tej chvíli som nerozmýšľal nad ničím iným, ako ho zachrániť," uviedol Sokol. Nórsky horolezec bol šťastný, že ho Sokol zachránil, bol však v šoku a chcel sa stále vrátiť na horu, aby ju zdolal. Záchranca a zachránený si vymenili aj kontakty a plánujú spoločné stretnutie, keď im to študijné a pracovné povinnosti umožnia.
Medailu za záchranu života od SČK prevzal aj Marián Bugár, príslušník Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR. Nasadením vlastného života pomáhal 3. januára pri záchrane trojice z horiaceho bytu v Bratislave na Zvolenskej ulici. Ľudia boli zamknutí v horiacom byte, keď sa k nim hasiči dostali, boli v bezvedomí a museli ich vyniesť z domu. "Každý už k tomu pristupuje, že je to jeho chlebík, samozrejme, že nejaké psychické stopy to zanechá na záchranárovi, ale každý sa s tým vysporiadava po svojom," uviedol Bugár.
Medzi ďalšími ocenenými sú viacerí bezpríspevkoví darcovia krvi, dobrovoľné ošetrovateľky, dobrovoľníci SČK, dlhoroční partneri a spolupracovníci. Prezidentka ŠČK Helena Kobzanová ich na stretnutí s prezidentom Ivanom Gašparovičom titulovala ako "skutočné celebrity". Podľa Kobzanovej sú bohatí tým, čo urobili pre druhých. O záchrancoch života pre agentúru SITA uviedla, že "museli pozbierať veľa síl na to, aby v ten moment, keď pomohli, reagovali tak, ako reagovali". Prezident Gašparovič sa všetkým oceneným aj predstaviteľom SČK poďakoval za prácu, ktorú robia "preto, že chcú, nie preto, že musia".
Ocenenia SČK udelili v rámci osláv Svetového dňa Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorý si každoročne začiatkom mája pripomíname. Po prvýkrát sa slávil na celom svete 8. mája 1948 – na výročie narodenia Henryho Dunanta – zakladateľa Červeného kríža a prvého nositeľa Nobelovej ceny za mier. Henry Dunant sa narodil 8. mája 1828 v Ženeve do bohatej švajčiarskej rodiny. Protiklady jeho rodičov ho značne poznačili. Otec, mestský radca, chcel vychovať zo syna diplomata a bankára. Viac ho však nadchla matka, ktorá pomáhala chudobným, šatila a kŕmila všetkých, ktorí sa zastavili pri jej dverách. Pri jednej zo svojich obchodných ciest bol očitým svedkom krvavého kúpeľa na bojisku pri talianskom mestečku Solferino, kde 24. júna 1859 zostalo bez akejkoľvek pomoci ležať celú noc 40-tisíc ranených a mŕtvych. Táto tragická udalosť zmenila jeho život. Z generálneho riaditeľa sa v priebehu jednej noci zmenil na dobrovoľného záchranára. Inicioval zriadenie ošetrovní, zbieral peniaze pre ranených. Zároveň navrhol založenie dobrovoľníckej organizácie na pomoc raneným, ktorá by bola neutrálna, a členovia ktorej by boli počas poskytovania pomoci raneným vojakom spoločne chránení špeciálnym znakom neutrality. Tým položil základy Červeného kríža.
SITA