Lekári zo zahraničia chcú na Slovensku vytvoriť modelové pracovisko

Bratislava 28. júna (TASR) – Kritický nedostatok všeobecných lekárov na Slovensku viedol k vzniku občianskeho združenia (OZ) Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku (MALnS), ktoré chce vytvoriť modelové inovatívne pracovisko pre lekárov zo zahraničia. „Zahraniční lekári žijúci u nás, ktorí majú dlhodobé skúsenosti, sú zbytočne administratívne zaťažovaní," povedal všeobecný lekár a predseda MALnS Emilián Kozma v piatok na prvom zasadnutí Správnej rady asociácie. Na rozdiel od plošných politických zmien, ktoré podľa neho trvajú dlho, chcú členovia MALnS na modelovom pracovisku, ktoré by malo formu start-upu, ukázať, ako by sa na Slovensku mohli lekári zo zahraničia lepšie uplatniť.


Do asociácie môžu vstúpiť slovenskí aj zahraniční lekári a spoločnosti, ktoré s lekármi spolupracujú. Neskôr chcú jej členovia zapojiť aj pacientov. „Uvažujeme o vytvorení rôznych odborných sekcií, ale najmä sekcie pacientov, aby mohli prispieť k budovaniu novej generácie zdravotníckych zariadení," priblížil Kozma. Klinika s lekármi z MALnS by zo začiatku fungovala ako súkromné zdravotnícke zariadenie, v ktorom by si pacienti za niektoré výkony museli priplatiť. „Tiež chceme, aby existovali objektívne kritéria úspešnosti lekára podľa počtu vyliečených pacientov," doplnil.

Postup zahraničného lekára, ktorý chce pracovať na Slovensku, upravuje zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií. V súčasnosti musí mať lekár uznané vzdelanie, absolvovať jazykovú prípravu, odbornú stáž, doplňujúcu skúšku a jazykovú skúšku. Potom môže vykonávať lekárske povolanie a získavať ďalšie odborné kvalifikácie. Podľa členov MALnS zahraniční lekári na Slovensku narážajú na mnohé prekážky.

„Ministerstvo školstva SR pre uznanie vzdelania žiada, aby lekár poskytol napríklad sylaby absolvovaných predmetov v slovenčine, čo prináša vysoké finančné náklady," povedala pediatrička Viktoriya Dmytruk, ktorá je pôvodom z Ukrajiny. Keďže lekár musí absolvovať jazykovú skúšku, ovládanie a zlepšovanie slovenskej medicínskej terminológie by sa podľa nej malo podporovať každodennou prácou so slovenskými lekárskymi materiálmi a literatúrou. Pripomenula, že novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá pre lekárov zo zahraničia zavádza inštitút odbornej stáže, mala nadobudnúť účinnosť od 1. septembra, no vzhľadom na prázdniny je možné, že termín sa predĺži. „Ešte nikto nevie, ako presne to podľa tejto novely bude fungovať. Nemáme žiadne informácie o podmienkach stáže či mzde," tvrdí. Stáž by mala trvať 12 mesiacov a stážisti by mali byť pod dohľadom iného lekára, avšak nie sú špecifikované požiadavky na jeho kvalifikáciu, úloha ani stupeň zodpovednosti. Rovnako neexistujú jasné kritéria pre povinnosti zamestnávateľa voči lekárovi, ktorý absolvuje stáž.

Podľa chirurga Manuchekhra Burkhanova z Tadžikistanu, ktorý už 13 rokov pracuje na Slovensku, je toto podceňovanie pre lekárov, ktorí ešte len prichádzajú, dehonestujúce. Zahraniční lekári na Slovensku tiež majú zlý prehľad o ponúkaných pracovných pozíciách. „Poznám viac ako 200 lekárov, ktorí sa pre byrokraciu nemôžu zamestnať a nemajú dosť informácií o tom, kam sa obrátiť," tvrdí.

Emilián Kozma doplnil, že slovenské zdravotnícke zariadenia potrebujú prijímať lekárov zo zahraničia, pretože podľa štatistík v krajine momentálne chýba okolo 3500 slovenských lekárov. Ďalších 2000 je v dôchodkovom veku.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR