Lekár Vavro Šrobár pôsobil v čs. politike do vysokého veku

Lisková/Bratislava 5. decembra (TASR) - Ústredná postava slovenskej politiky počas Československej republiky (ČSR), predseda Dočasnej slovenskej vlády v novembri 1918 a prvý splnomocnený minister pre správu Slovenska, lekár, verejný činiteľ, pedagóg, publicista, spisovateľ, národovec i prívrženec Tomáša Garriquea Masaryka Vavro Šrobár do slovenského politického života vstúpil na začiatku 20. storočia. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do ilegálnej činnosti a do Slovenského národného povstania (SNP). V politickej kariére ho napriek vysokému veku nezastavil ani február 1948, lebo prijal ministerské kreslo a podpísal sa pod komunistickú ústavu. Od jeho úmrtia uplynie v nedeľu 6. decembra 65 rokov.


Vavro Šrobár sa narodil 9. augusta 1867 v Liskovej okres Ružomberok v pokrokovej katolíckej richtárskej rodine. Jeho stredoškolské gymnaziálne roky v Banskej Bystrici a Levoči boli poznačené prenasledovaním zo strany maďarských úradov, ktoré ho obviňovali z panslavizmu a stredoškolské štúdium po vylúčení zo všetkých stredných škôl v Uhorsku ukončil na gymnáziu v českom Přerove. V českej Prahe vyštudoval v roku 1898 Lekársku fakultu Univerzity Karlovej. Zoznámil sa tam v spolku Detvan s viacerými slovenskými študentmi a po ďalšom ročnom dopĺňaní si odborných vedomostí v českej metropole nastúpil ako praktický lekár do Ružomberka. V roku 1923 sa habilitoval v odbore sociálneho lekárstva na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave a v roku 1935 dosiahol hodnosť univerzitného profesora.

Po roku 1898 spolu s Pavlom Blahom vydávali časopis Hlas, v ktorom formulovali literárny, politický a ekonomický program mladej slovenskej inteligencie - hlasistov. Predložili program ako pozdvihnúť slovenský ľud z poroby a biedy, ktorý Šrobár presadzoval. V roku 1906 kandidoval do uhorského snemu, ale neuspel. Jeho články a štúdie z tohto obdobia vyšli knižne v roku 1920 pod názvom Boj o nový život.

Na oslavách 1. mája v Liptovskom Mikuláši v roku 1918 v hlavnom prejave žiadal právo na sebaurčenie národov i pre slovenský národ, volebné právo, 8 hodinový pracovný čas. Zhromaždenie prvýkrát verejne vyjadrilo vôľu utvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov. Šrobára v auguste 1918 zatkli a do polovice októbra toho roka väznili v maďarskom meste Cegléde.

České politické strany vytvorili v júli 1918 ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný Národný výbor československý. V októbri 1918 sa Vavro Šrobár stal členom jeho predsedníctva a koncom tohto mesiaca, spolu s inými politikmi, podpísal manifest Lide československý!, ktorý obom národom oznamoval, že po vzniku nového štátu majú svoju vládu, svoju samostatnosť a nezávislosť, svoju Československú republiku. Z poverenia Národného výboru československého sa stal predsedom Dočasnej vlády pre Slovensko, ktorá však trvala len od 4. do 14. novembra 1918.

Obhajca českých a slovenských záujmov Vavro Šrobár bol v rokoch 1918-1920 ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska, jeho úlohou bolo zabezpečiť politické a administratívne začlenenie Slovenska do novej republiky. V tejto funkcii rozpustil v januári 1919 Slovenskú národnú radu (SNR). Súčasne bol aj ministrom verejného zdravotníctva a telesnej výchovy, v rokoch 1921-1922 ministrom školstva a národnej osvety, v rokoch 1922-1937 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1918-1925 a 1945-1950 bol poslancom Národného zhromaždenia Československa. Politicky sa angažoval v Agrárnej strane, Demokratickej strane a v roku 1946 založil novú slovenskú politickú stranu s názvom Strana slobody.

Počas druhej svetovej vojny organizoval Vavro Šrobár protifašistický odboj, cez Slovenské národné povstanie (SNP) bol jedným z dvoch predsedov povstaleckej SNR spolu s Karolom Šmidkem. V rokoch 1945-1946 pôsobil ako minister financií a po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa stal ministrom pre zjednotenie zákonov v komunistickej vláde Klementa Gottwalda.

Vavro Šrobár zomrel vo veku 83 rokov 6. decembra 1950 v českom Olomouci, pochovaný je v Bratislave.

Bol držiteľom mnohých vyznamenaní, okrem iných mu v roku 1945 udelili Rad SNP, v roku 1969 vyznamenanie Rad republiky in memoriam.

Pamätnú tabuľu jedného z "mužov 28. októbra", česko-slovenského politika Vavra Šrobára, slávnostne odhalili 4. novembra 2013 v českej metropole Praha.









Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR