|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. októbra 2012
Legislatíva o zásahu do súkromia má diery, tvrdí analytik
Súčasná legislatíva umožňujúca zásah do súkromia je deravá. Myslí si to bezpečnostný analytik Milan Žitný. Ako povedal pre agentúru SITA, na Slovensku chýba orgán, ktorý by preveroval ...
Zdieľať
BRATISLAVA 10. októbra (WEBNOVINY) - Súčasná legislatíva umožňujúca zásah do súkromia je deravá. Myslí si to bezpečnostný analytik Milan Žitný. Ako povedal pre agentúru SITA, na Slovensku chýba orgán, ktorý by preveroval opodstatnenosť žiadostí napríklad o odpočúvanie.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) v utorok 9. októbra oznámila, že chce napadnúť na Ústavnom súde SR zákon o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sú telefónni a internetoví operátori povinní uchovávať informácie o uskutočnených telefonátoch a internetovej komunikácii.
Tieto údaje musia operátori na základe rozhodnutia súdu poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní. Liberáli to považujú za porušovanie práva na ochranu súkromia.
Žitný priznáva, že každé nahliadnutie čo i len do mailu je zásahom do súkromia. "Ale to neznamená, že sa nemá diať, preto ho upravuje zákon," pokračuje. Súčasná legislatíva je však v tejto oblasti podľa neho nedostatočná.
Nie je orgán na kontrolu
"Je tu diera," hovorí. Podľa jeho slov chýba na Slovensku nezávislý kontrolný orgán, ktorý by preveroval opodstatnenosť žiadostí o zhromažďovanie údajov.
"Dnes je možné ako dôvod uviesť čokoľvek, nie je tu orgán, ktorý by žiadosti kontroloval," povedal. Súdy síce rozhodujú o jednotlivých žiadostiach, nepreverujú však, či dôvody v nich uvedené zodpovedajú skutočnosti.
Ako príklad uvádza Žitný kauzu Gorila, kde boli podľa neho pri žiadosti o odpočúvanie uvedené nepravdivé dôvody, pričom skutočné dôvody nasadenia odpočúvacej techniky boli iné.
Zhromažďovanie údajov v trestnom poriadku je podľa poslanca NR SR Martina Poliačika definované veľmi vágne. „Už aj pri priestupkoch podávajú orgány činné v trestnom konaní žiadosť o výpis údajov. A ten počet je alarmujúci,“ uviedol v utorok na tlačovej besede.
V roku 2010 až 7147 poskytnutých údajov
V roku 2008 podľa neho požiadali o sprístupnenie údajov v 319 prípadoch, zamietnutých bolo 65. V roku 2009 bolo poskytnutých 5 214 informácií a zamietnutých súdom 157. V roku 2010 bolo 7 417 poskytnutých údajov.
Poliačik poukazuje na žiadosť policajného oddelenia v Jasove, ktorá žiadala o dvanásťmesačný výkaz, pretože občan vystupoval neoprávnene pod nickom s iným menom, čím poškodil jednu osobu. Podľa Poliačika polícia žiada sprístupniť informácie k činu, ktorý by podľa práva bol len priestupok a nie trestný čin.
Polícia argumentuje, že len využíva prostriedky, ktoré umožňuje právny poriadok. "Nie sme kompetentní posudzovať, či sú v súlade s Ústavou SR," odpísala agentúre SITA hovorkyňa ministerstva vnútra Lucia Garajová.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) v utorok 9. októbra oznámila, že chce napadnúť na Ústavnom súde SR zákon o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sú telefónni a internetoví operátori povinní uchovávať informácie o uskutočnených telefonátoch a internetovej komunikácii.
Tieto údaje musia operátori na základe rozhodnutia súdu poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní. Liberáli to považujú za porušovanie práva na ochranu súkromia.
Žitný priznáva, že každé nahliadnutie čo i len do mailu je zásahom do súkromia. "Ale to neznamená, že sa nemá diať, preto ho upravuje zákon," pokračuje. Súčasná legislatíva je však v tejto oblasti podľa neho nedostatočná.
Nie je orgán na kontrolu
"Je tu diera," hovorí. Podľa jeho slov chýba na Slovensku nezávislý kontrolný orgán, ktorý by preveroval opodstatnenosť žiadostí o zhromažďovanie údajov.
"Dnes je možné ako dôvod uviesť čokoľvek, nie je tu orgán, ktorý by žiadosti kontroloval," povedal. Súdy síce rozhodujú o jednotlivých žiadostiach, nepreverujú však, či dôvody v nich uvedené zodpovedajú skutočnosti.
Ako príklad uvádza Žitný kauzu Gorila, kde boli podľa neho pri žiadosti o odpočúvanie uvedené nepravdivé dôvody, pričom skutočné dôvody nasadenia odpočúvacej techniky boli iné.
Zhromažďovanie údajov v trestnom poriadku je podľa poslanca NR SR Martina Poliačika definované veľmi vágne. „Už aj pri priestupkoch podávajú orgány činné v trestnom konaní žiadosť o výpis údajov. A ten počet je alarmujúci,“ uviedol v utorok na tlačovej besede.
V roku 2010 až 7147 poskytnutých údajov
V roku 2008 podľa neho požiadali o sprístupnenie údajov v 319 prípadoch, zamietnutých bolo 65. V roku 2009 bolo poskytnutých 5 214 informácií a zamietnutých súdom 157. V roku 2010 bolo 7 417 poskytnutých údajov.
Poliačik poukazuje na žiadosť policajného oddelenia v Jasove, ktorá žiadala o dvanásťmesačný výkaz, pretože občan vystupoval neoprávnene pod nickom s iným menom, čím poškodil jednu osobu. Podľa Poliačika polícia žiada sprístupniť informácie k činu, ktorý by podľa práva bol len priestupok a nie trestný čin.
Polícia argumentuje, že len využíva prostriedky, ktoré umožňuje právny poriadok. "Nie sme kompetentní posudzovať, či sú v súlade s Ústavou SR," odpísala agentúre SITA hovorkyňa ministerstva vnútra Lucia Garajová.