Legislatíva k SPP slovenských poľnohospodárov sklamala

Nitra 14. júna (TASR) – Legislatíva k Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) na obdobie rokov 2021 až 2027, ktorú predstavila Európska komisia začiatkom júna, slovenských poľnohospodárov sklamala. „Ideový návrh predstavila komisia už na jeseň minulého roka, mnohé členské krajiny Únie sa uspokojili, že komisia zníži administratívu, vyrovná nároky poľnohospodárov v členských krajinách, no nestalo sa tak,“ skonštatovala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS).


Z celkovej sumy 365 miliárd eur, ktoré sú určené na budúcu viacročnú Spoločnú poľnohospodársku politiku, pripadne Slovensku suma vyše 4 miliardy eur. Sklamanie slovenských pôdohospodárov súvisí najmä s troma bodmi – nedostatočnou konvergenciou, stropovaním a viazanosťou platieb. Návrh konvergencie, teda vyrovnania priamych podpôr na hektár poľnohospodárskej pôdy vo všetkých členských krajinách, je pre Slovensko neprijateľný. „V súčasnosti sa nachádzame na úrovni 78 % priemeru Európskej únie. Až v roku 2027 by sa slovenskí poľnohospodári dostali na 87 % priemeru Európskej únie,“ skonštatovala Matečná.

Problémom pre slovenských farmárov môže byť aj stropovanie. Napriek výhradám by sa však s týmto problémom vedeli čiastočne vyrovnať. „My tu máme historicky veľké farmy a veľké poľnohospodárske podniky, ktoré obhospodarujú až 80 % pôdy, robia vyše 90 % produkcie a zároveň zamestnávajú veľké množstvo ľudí. Pre nich je stropovanie, zaseknutie platieb na úrovni od 60 do 100.000 eur ťažko prijateľné. Nebránime sa však stropovaniu, pretože v konečnom dôsledku, ak bude správne nastavené a bude na dobrovoľnej báze členskej krajiny, môže pomôcť aktívnym farmárom,“ povedala ministerka. Slovensko sa podľa jej slov bude usilovať dosiahnuť, aby bolo stropovanie dobrovoľné a aby si pravidlá nastavovali jednotlivé členské krajiny podľa toho, akú majú veľkostnú štruktúru fariem.

Zmeny v legislatíve k Spoločnej poľnohospodárskej politike by Slovensko spolu s ďalšími členskými krajinami chcelo dosiahnuť aj v problematike viazanosti platieb na produkciu. „Dnes máme viazanosť podpôr citlivých komodít na úrovni 15 %. Očakávali sme vyššiu viazanosť, aby boli citlivé komodity, ktoré máme u nás definované, viac podporené. V predstavenom návrhu však klesla viazanosť na 12 %. Spolu s ostatnými krajinami na úrovni rady ministrov sa budeme snažiť navrhovaný stav zvrátiť,“ uviedla Matečná.

Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Machu nevytvára SPP rovnaké podmienky pre všetkých poľnohospodárov v rámci Európskej únie. „Predstavený návrh ešte viac prehĺbi rozdiely medzi starými a novými členskými krajinami,“ povedal. Stropovaniu sa slovenskí farmári nebránia, no malo by byť na dobrovoľnej báze. „Máme kopec nástrojov na podporu skutočných farmárov. Jedným z nástrojov je aj definícia aktívneho farmára, kde si každý členský štát môže na základe hraníc stanovených Európskou komisiou definovať aktívneho farmára. Ďalším nástrojom je podpora citlivých komodít, kde navrhujeme viazať platby na 25 %,“ povedal Macho.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR