Legendy slovenskej kinematografie oslavujú sedemdesiatku

Dve legendy slovenskej kinematografie oslávia na konci apríla 70. narodeniny. Režisér Dušan Hanák sa dožíva významného životného jubilea v nedeľu 27. apríla a režisér Juraj Jakubisko v stredu 30. apríla. Obaja prispeli do zlatého fondu našej kinematografie vzácnymi dielami, ktoré ocenili diváci i kritika doma aj v zahraničí.

Dušan Hanák sa narodil 27. apríla 1938 v Bratislave. Patrí medzi najvýznamnejších slovenských dokumentaristov. Za snímku Obrazy starého sveta (1972) získal takmer 30 ocenení na filmových festivaloch doma i v zahraničí. Slováci si však mohli pozrieť dokument o vnímavom pohľade umelca na jeseň ľudského života až po 15-ročnom "väzení" v trezore. Histórii našej spoločnosti v rokoch 1945 až 1989 sa venoval v ďalšom pozoruhodnom dokumente Papierové hlavy (1995). Dokumentaristickými postupmi je poznačená i jeho hraná tvorba. Spomedzi najúspešnejších filmov treba spomenúť 322 (1969), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Tichá radosť (1985). Svoje záznamy a fotografie vydal knižne pod názvom Slepec a nahá slečna v roku 1999.

Ďalší vynikajúci slovenský filmár Juraj Jakubisko sa narodil 30. apríla 1938 v obci Kojšov pri Spišskej Novej Vsi. Jeho koprodukčná snímka Bathory je v súčasnosti najočakávanejším slovenským filmom. Premiéru by mala mať 10. júla na MFF Karlovy Vary. Do histórie slovenskej kinematografie sa Jakubisko zapísal nezameniteľným filmárskym rukopisom. K jeho prvým filmom patria diela Čekají na Godota (1965), Kristove roky (1967) či Zbehovia a pútnici (1968). Snímku Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) uviedli v roku 1971 na MFF v Cannes. V osemdesiatych rokoch si divákov získal seriálmi Nevera po slovensky (1981) a Tisícročná včela (1983), rozprávkou Perinbaba (1985) či filmom Sedím na konári a je mi dobre (1989). V roku 1997 priniesol Nejasnú zprávu o konci světa.

(SITA)