Legendárny taliansky brankár Dino Zoff oslavuje 75. narodeniny

Mariano del Friuli/Bratislava 27. februára (TASR) - Post futbalového brankára je často v tieni strelcov gólov. V histórii futbalu sú však brankári, o ktorých sa dá povedať, že sú osamelí hrdinovia. Medzi takýchto brankárov patrí s určitosťou aj taliansky legendárny brankár Dino Zoff, ktorý sa v utorok 28. februára dožíva 75 rokov.


Brankár je ten iný, ten, čo sa od ostatných odlišuje a nemá dokonca ani rovnaký dres ako jeho spoluhráči. Svetoznámy existencialistický francúzsky spisovateľ Albert Camus, ktorý v mladosti tiež stál medzi tromi žrďami, asi nie náhodou o futbale povedal, že mu vďačí za všetko, čo sa dozvedel o morálke.

Asi aj vďaka brankárskemu postu nepôsobil majster sveta z roku 1982 a majster Európy z roku 1968 Dino Zoff počas športovej kariéry ako typický hviezdny futbalista. Oproti svojim spoluhráčom bol príliš vážny a pre mlčanlivosť nie veľmi vyhľadávaný novinármi. V bránke zachovával ľadový pokoj aj v najkritickejších situáciách. Neponúkal senzácie pre bulvár a o futbale hovorieval, že je to príliš vážna vec na to, aby sa smial.

Dino Zoff sa narodil 28. februára 1942 v talianskom mestečku Mariano del Friuli v rodine statkárov vlastniacich rozsiahle úrodné polia. Práci na poli sa nevyhol ani budúci brankár. Od ťažkej práce ho odbremenil talent. Tak ako asi každý Talian, aj on zbožňoval futbal. Pre jeho postavu ho rovesníci posielali do bránky, ku ktorej si postupom času vypestoval blízky až osudový vzťah.

Prvú veľkú šancu dostal ako 19-ročný, keď 24. septembra 1961 debutoval v talianskej lige v drese Udinese. Debut to nebol vôbec úspešný. Od hráčov Fiorentiny inkasoval päť gólov. "Za pár dní som išiel do kina a tam tie góly premietali. Takmer som sa od hanby prepadol pod zem," spomínal neskôr na svoj prvý veľký ligový zápas.

Výraznejšie dal o sebe vedieť, keď mal 25 rokov a chytal za Mantovu. Ako spoľahlivého brankára si ho všimli veľké talianske kluby. Nezakotvil však v AC Miláno či v Juventuse Turín, ale v búrlivom SSC Neapol. Vášniví fanúšikovia spod Vezuvu si pokojného hráča veľmi obľúbili.

Ako brankár Neapolu sa dostal do reprezentácie a to hneď na majstrovstvách Európy 1968, na ktorých taliansky tím získal zlato. Na mexické majstrovstvá sveta (MS) v roku 1970 síce cestoval, ale ako brankárska dvojka. Taliansko prehralo vo finále s Brazíliou 1:4.

Po prestupe do Juventusu Turín sa stal už aj definitívnou brankárskou reprezentačnou jednotkou. Ako reprezentačný brankár sa postaral aj o jeden z rekordov. Od 2. septembra 1972 do 15. júna 1974 totiž nedostal v reprezentácii gól a 1143 minút si udržal čisté konto. Počas pôsobenia v "starej dáme" zase zaznamenal aj klubový rekord, keď plných jedenásť rokov nechýbal ani v jednom majstrovskom zápase Juventusu. So "starou dámou" sa stal šesťnásobným majstrom Talianska. V sezóne 1976/1977 so "zebrami" oslávil víťazstvo v pohári UEFA.

Keď mal 40 rokov doviedol ako kapitán taliansky reprezentačný tím na španielskych MS v roku 1982 k majstrovskému titulu. Po úspešných majstrovstvách strávil ešte jednu sezónu v Juventuse a v roku 1983 ukončil športovú kariéru.

Priaznivcov Juventusu potešil aj ako tréner. V sezóne 1989/1990 získal s turínskym klubom pohár UEFA. Ako tréner talianskej reprezentácie dotiahol tím "squadra azzurra" do finále ME v roku 2000. Vo finále však taliansky národný tím podľahol v predĺžení Francúzsku.

V ankete Zlatá lopta o najlepšieho futbalistu Európy sa v roku 1973 Dino Zoff umiestnil na druhom mieste. V roku 2004 ho zaradil slávny brazílsky futbalista Pelé medzi 125 najlepších žijúcich futbalistov. V tom istom roku sa Dino Zoff ocitol aj na zozname UEFA Jubilee 52 Golden Players, čo bol zoznam 52 hráčov, ktorých vybrali národné futbalové asociácie pri príležitosti 50. výročia založenia Európskej futbalovej asociácie (UEFA).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR