Legendárny skokan o žrdi Sergej Bubka oslávi 55 rokov

Luhansk/Bratislava 4. decembra (TASR) - Viceprezident Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) a niekdajší veľký šampión v skoku o žrdi, bývalý svetový rekordér Sergej Bubka, bude mať v utorok 4. decembra 55 rokov.


Legendárny ukrajinský žrdkár Sergej Bubka, ktorý do roku 1991 reprezentoval niekdajší Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR), ako prvý na svete v roku 1985 prekonal šesťmetrovú hranicu. Následne roky posúval latku vyššie a vyššie nad šesť metrov.

Najvyššie pod holým nebom skočil rekordných 614 centimetrov 31. júla 1994 v Taliansku. V Donecku pod strechou v hale Družba 21. februára 1993 prekonal rekordných 6,15 metra.

Celých 21 rokov žiadny žrdkár neprekonal Bubkov halový rekord. Až v roku 2014 francúzsky skokan Renaud Lavillenie skočil 6,16 metra na halovom mítingu a tiež práve v ukrajinskom Donecku.

Ako reprezentant ZSSR získal Sergej Bubka olympijské zlato v Soule v roku 1988. Na svojom konte má ako sovietsky atlét aj tri tituly majstra sveta (1983, 1987, 1991) spod holého neba a tiež tri zlaté medaily z halových majstrovstiev sveta z rokov 1985, 1987 a 1991.

Jednu zlatú medailu z roku 1986 ako reprezentant ZSSR má aj z majstrovstiev Európy (ME) a titul európskeho šampióna v skoku o žrdi dosiahol aj na halových majstrovstvách starého kontinentu v roku 1985.

Pre rodnú Ukrajinu vybojoval Sergej Bubka v rokoch 1993, 1995 a 1997 tri tituly svetového šampióna. Ako ukrajinský reprezentant získal v roku 1995 zlato aj na halových majstrovstvách sveta.

Celkovo vytvoril "lietajúci" Ukrajinec počas aktívnej kariéry 35 svetových rekordov z toho 17 na otvorenom štadióne a 18 v hale. V roku 1997 ho vyhlásili za najlepšieho svetového športovca roka.

Budúci fenomenálny atlét Sergej Bubka sa narodil 4. decembra 1963 v bývalom ZSSR vo Vorošilovgrade, v dnešnom ukrajinskom meste Luhansk. Fyzicky aj technicky náročnej disciplíne - skoku o žrdi sa venoval od deviatich rokov. V roku 1978 sa na dráhu žrdkára pripravoval v dnešnom ukrajinskom meste Doneck pod vedením trénera Vitalija Petrova.

Do povedomia svetovej atletiky sa Sergej Bubka zapísal na majstrovstvách sveta (MS) v Helsinkách v roku 1983, keď zaznamenal skok vysoký 5,70 metra a získal svoje prvé veľké zlato. Ďalšie tituly svetového šampióna pod holým nebom zaknihoval v Ríme v roku 1987 a Tokiu v roku 1991.

Bubkovi sa darilo nielen na otvorenom štadióne, ale aj pod strechou. Tri zlaté medaily na halových MS dosiahol v Paríži v roku 1985, Indianapolise v roku 1987 a v Seville v roku 1991.

Pre bývalý Sovietsky zväz doniesol v roku 1988 z olympijských hier v Soule zlatú medailu.

Po rozpade ZSSR reprezentoval Ukrajinu, ktorá sa vďaka jeho výkonom môže pochváliť troma zlatými medailami (Stuttgart 1993, Göteborg 1995, Atény 1997) z MS. Halové MS v ukrajinských farbách vyhral v roku 1995 v Barcelone.

Ako ukrajinskému atlétovi mu však nebol dopriaty žiadny vzácny olympijský kov. Na olympiáde v Barcelone v roku 1992 patril s rekordom 611 centimetrov k favoritom, ale nepodaril sa mu skočiť ani jeden platný pokus. O štyri roky v Atlante sa zranil počas tréningu a do bojov o medaily nezasiahol. V roku 2000 v Sydney nepostúpil dokonca z kvalifikácie.

Svoju silu a úžasný katapult predviedol osemkrát aj na legendárnom bratislavskom atletickom mítingu Pravda - Televízia - Slovnaft.

Atletickú cestu fenomenálneho žrdkára uzavrel Bubka v roku 2001 v domovskom Donecku, na mieste činu v hale Družba, kde 21. februára 1993 pokoril 615 cm.

Kráľovnú športu - atletiku Sergej Bubka nezavrhol a ďalšie roky pôsobil ako diplomat vo viacerých športových ukrajinských či medzinárodných inštitúciách. V súčasnosti je viceprezident Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR