Legendárny Bohumil Hrabal zomrel pred pätnástimi rokmi

BRATISLAVA 3. februára (WEBNOVINY) - Svet si dnes pripomína pätnáste výročie úmrtia českého prozaika Bohumila Hrabala, ktorý sa dielami Ostře sledované vlaky (1964) či Obsluhoval jsem anglického krále (1971) preslávil i za hranicami svojej rodnej krajiny.


Spisovateľ zomrel 3. februára 1997 v Prahe, keď podľahol zraneniam po páde z okna. Podľa niektorých šlo o samovraždu, iní si to vysvetľujú ako nešťastnú náhodu pri kŕmení holubov.

Bohumil Hrabal sa narodil 28. marca 1914 v Brne. Po absolvovaní gymnázia začal študovať na Právnickej fakulte Karlovej univerzity, ale štúdium musel prerušiť pre okupáciu a dokončil ho až v roku 1946. Právnikom sa však nikdy nestal a inšpiráciu pre svoje diela čerpal práve zo svojich rozmanitých povolaní.

Zväčša nekorešpondovali s jeho akademickým vzdelaním, bol napríklad traťovým robotníkom či vlakovým výpravcom - práve skúsenosti z tohto odboru mu umožnili napísať slávne Ostře sledované vlaky, ktoré sa odohrávajú na železničnej stanici v období druhej svetovej vojny.



Vyskúšal si i kariéru úradníka, obchodného cestujúceho či baliča papiera. Úspechy na spisovateľskom poli prišli v roku 1963, ale už začiatkom sedemdesiatych rokov mu kariéru prerušila normalizácia. V roku 1975 napísal sebakritický článok, na základe ktorého mohol publikovať aspoň v obmedzenom rozsahu.

Hrabalove prvé literárne pokusy v podobe príspevkov do novín či krátkych poviedok pochádzajú zo 40. a 50. rokov minulého storočia. Komunistický režim zabránil vydaniu jeho prvej básnickej zbierky Ztracená ulička (1948) i prvej prozaickej knihy Skřivánci na niti (1959). Dokonca zakázali i filmovú adaptáciu, za ktorú režisér Jiří Menzel až v roku 1990 získal Zlatého medveďa na Berlinale.

Za jeho skutočný nástup na literárnu scénu sa teda dá považovať až rok 1963, keď 49-ročnému Hrabalovi vyšla úspešná zbierka poviedok Perličky na dně. O rok neskôr sa dostali na knižný trh ďalšie dve slávne knihy Pábitelé a Ostře sledované vlaky. Tento román Menzel tiež sfilmoval a jeho snímku ocenili Oscarom pre najlepší cudzojazyčný film. Originálny štýl rozprávania a svojrázne postavy sa objavili aj v Hrabalovej ďalšej knihe Taneční hodiny pro starší a pokročilé (1964), ktorá je napísaná ako jedna dlhá veta.

Počas normalizácie autorove diela nevyhovovali režimu a časť svojej tvorby musel vydávať prostredníctvom samizdatu alebo v cudzine. Aj napriek tomu v tomto období vyšli niektoré z jeho najslávnejších diel.

V cudzine publikoval román Obsluhoval jsem anglického krále (1974), ktorého sa v roku 2006 už tradične chopil režisér Jiří Menzel a film dostal štyri ocenenia Český lev v kategóriách najlepší film, réžia, kamera a herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Martin Huba).

Nasledovala napríklad trilógia Postřižiny (1976), Krasosmutnění (1979) a Harlekýnovy milióny (1981), či kniha Něžný barbar (1981) a zásadné dielo Příliš hlučná samota (1980), ktoré je podľa mnohých vyvrcholením jeho tvorby. V druhej polovici 80. rokov zas vznikali zväčša autobiografické prózy.

Hrabal bol tiež veľkým prínosom pre kinematografiu - okrem už spomenutých sa sfilmovania dočkali aj Perličky na dně (1965), Postřižiny (1980), Slavnosti sněženek (1983) v réžii Jiřího Menzela či Něžný barbar (réžia Petr Koliha, 1989) a Příliš hlučná samota (1944) od režisérky Věry Caisovej.

Informácie pochádzajú z tlačovej agentúry Mediafax a webovej stránky www.spisovatele.cz.