Lech Walesa pozitívne zhodnotil Vyšehradskú štvorku

Varšava/Praha 15. februára (TASR) - Vznik zoskupenia stredoeurópskych krajín, z ktorého sa po rozdelení Česko-Slovenska stala Vyšehradská štvorka (V4), bol pred štvrťstoročím absolútne logický. V rozhovore pre Český rozhlas pri príležitosti dnešného 25. výročia založenia V4 to povedal bývalý poľský prezident Lech Walesa.


"Západ sa integroval celý ten čas, keď sme my žili v komunizme. Práve preto, že sme strávili taký dlhý čas v inom systéme, potrebujeme nejakú spoločnú silu - intelektuálnu i všeobecnú. Každá taká spoločná dohoda a nejaká spolupráca nás robí silnejšími. A z tohto dôvodu sme sa už vtedy organizovali; posilňovalo to náš hlas pri začleňovaní do Európskej únie i NATO," vysvetľoval Walesa.

Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa aj po vstupe do EÚ potrebujú podľa Walesu dohovárať na svojom postupe najmä vo vzťahu ku starším členským krajinám EÚ.

"Ony už majú svoje záujmy, my do nich ešte stále iba tak akosi dosadáme. Najmä v ekonomike. Tam síce, samozrejme, každý hrá sám za seba, ale staršie krajiny únie môžu skúšať presadzovať niektoré veci na náš účet. Ak dokážeme v krajinách Vyšehradu udržať solidaritu, sme spoločne silnejší vo vzťahu k tým 'druhým'," citoval Walesu Český rozhlas.

"V budúcnosti budú vznikať rozličné regionálne zoskupenia, podľa typu a záujmov rozličných krajín - napríklad hornatých alebo prímorských. Život sa bude pritvrdzovať. A ak budú také zoskupenia užitočné a prospešné, vydržia. Ak nie, zaniknú. Zatiaľ sú zoskupenia ako Vyšehradská štvorka úspešné, bolo dobre, že sme ho dali dohromady, a preto tiež vydržalo," dodal Lech Walesa.

V Prahe sa dnes stretnú premiéri členských krajín V4 Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska - Bohuslav Sobotka, Robert Fico, Beata Szydlová a Viktor Orbán, aby pred tohtotýždňovým summitom Európskej únie zosúladili stanoviská svojich krajín. Zároveň si pripomenú 25. výročie založenia V4.

Deklaráciu o vzniku vtedajšej Vyšehradskej trojky podpísali 15. februára 1991 v severomaďarskom Vyšehrade vtedajší maďarský premiér József Antall, prezident ČSFR Václav Havel a poľský prezident Lech Walesa.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR