Laureátka B. Turzonovová uvedie na 19. MFF Bratislava film Penelopa

Bratislava 13. novembra (TASR) - K hereckým osobnostiam Ladislavovi Chudíkovi, Márii Kráľovičovej, Jozefovi Adamovičovi, Štefanovi Kvietikovi, Eve Krížikovej, Ivanovi Palúchovi, Emílii Vášáryovej a Martinovi Hubovi, ktorých pamätné dlaždice zdobia bratislavský Filmový chodník slávy, pribudne v pondelok meno herečky Božidary Turzonovovej. Tohtoročná laureátka ocenenia za dlhoročnú umeleckú tvorbu osobne uvedie na MFF Bratislava (9.-16.11.) v Kine Lumiére o 18.00 film Penelopa. V psychologickej dráme, ktorú v roku 1977 nakrútil režisér Štefan Uher, stvárnila hlavnú úlohu.


Božidara Turzonovová sa narodila v bulharskej Sofii. Matka bola Srbka, otec Macedónec. Keď mala 13 mesiacov, jej rodičia odišli za prácou do Bratislavy, kde následne vyrastala. Herectvo ju lákalo od útleho detstva, preto navštevovala dramatický krúžok, pôsobila v detskom rozhlasovom súbore a recitovala na rôznych súťažiach. Svoje umelecké vlohy neskôr rozšírila aj o hru na klavíri. Štúdium na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde sa zoznámila so svojím manželom Jozefom Adamovičom, ukončila v roku 1963 a hneď po jej absolvovaní nastúpila do Slovenského národného divadla.

V divadelných hrách Líšky, dobrú noc (1963), Po páde (1964), Kto sa bojí Virginie Woolfovej (1965) či Salemské bosorky (1966) stvárňovala postavy emancipovaných žien, ktoré túžia naplniť svoj život niečím viac než len láskou a rodinou. Jej nejednoznačné ženské charaktery boli často podmienené drsnou dobovou realitou a postupne nadobúdali tragickejšie nuansy. V tomto duchu sa niesli inscenácie ako Višňový sad (1967), Matka Guráž a jej deti (1971), Búrka 1972), Platonov (1979), Tri sestry (1984), Krvavá svadba (1987), Rómeo a Júlia (1992), Pomocník (2000), Krajčírky (2005), Fetišistky (2008) a mnoho iných.

Vo filme debutovala snímkou režiséra Vladislava Pavloviča Most na tú stranu (1961). Na rozdiel od divadelných inscenácií filmové úlohy pribúdali v jej kariére pomalšie. A ponúk od slovenských režisérov bolo v porovnaní s českými o niečo menej. Z jej filmov ako Akce Bororo (1972), Suzanne (1996), Orbis Pictus (1997), Anděl s ďáblem v těle (1983), Marta a já (1990), Prameny života (2000), Vratné lahve (2007) si sama najviac cení snímku Jiřího Krejčíka Božská Emma (1979) o českej opernej speváčke Eme Destinovej.

Stvárnila množstvo dôležitých postáv v televíznych filmoch, inscenáciách a seriáloch ako Hájnikova žena (1971), Adam Šangala (1974), Vivat Beňovský (1975), Buddenbrookovci (1976), Doktor Jorge (1978), Katka (1979), A čo ja, miláčik? (1986), Tajomstvo alchymistu Storitza (1991) či Prstene pre dámu (1999). Rovnako známa je jej rozsiahla práca v rozhlase a dabingu.

Ovplyvnila a zasiahla aj do iných oblastí kultúry a školstva. Je spoluzakladateľkou filmového festivalu Art Film Fest a čestnou riaditeľkou filmového festivalu Cinematik Piešťany. Od roku 1984 vychovávala nové generácie hercov na bratislavskej VŠMU. Stala sa prvou dekankou Akadémie múzických umení v Banskej Bystrici, kde dodnes vyučuje. V roku 2007 jej bolo udelené štátne vyznamenanie za významné zásluhy v kultúrnom vývoji SR a v tom istom roku dostala aj cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR