Laukovci v Pálffyho paláci

  Prezentuje diela predstaviteľov troch generácií známej rodiny insitných umelcov.
Najznámejší Juraj Lauko starší sa narodil v rodine slovenských presídlencov v Sarvaši v Maďarsku v roku 1894. Vyučil sa za mäsiara a svoju túžbu po výtvarnom uplatnení prejavoval aj vo svojich mäsiarskych výrobkoch. Zhotovoval srdiečkové salámy pre zamilovaných, tlačenky so svojskými mozaikami, modeloval z tvrdej bravčovej masti. V rámci repatriácie sa presťahoval do Bratislavy, kde zomrel v roku 1974. Maľovať však, napodiv, začal až na dôchodku. Prostredníctvom obrazov sa vracal do svojho detstva a mladosti, prežitej na Dolnej zemi, no zaznamenával aj život v starej Bratislave. Jeho obrazy vystavovali vo viacerých svetových metropolách.
Juraj Lauko mladší sa narodil v Sarvaši v roku 1920. Aj on sa vyučil za mäsiara, ale v Bratislave pracoval tridsať rokov ako opravár chladiarenských zariadení. Pokračoval v maliarskych tradíciách svojho otca. Tak ako jeho otec, aj on sa pustil do maľovania až po odchode na dôchodok. Zotrvával v duchu insity. Rozvíjal vidiecke motívy, rád maľoval kone. Zomrel pred piatimi rokmi.
Eva Lauková sa narodila roku 1948 v Bratislave, kde aj žije. Maľbe sa začala intenzívne venovať pred ôsmimi rokmi. Väčšmi ako motívy z vidieckeho života ju priťahuje krajina a ľudová architektúra.

Juraj Lauko st.: Hrabačky po práci.