Lásky jednej smutnej krásky

Bratislava 6. augusta (TASR) - Život môže byť aj báseň. Prečo nie. Rýmom začala svoj román aj Ivana Havranová. Po úspešných poviedkových knihách Vydaté a Neverné prichádza s ďalšou knihou pre ženy. Pre tie, ktoré sú aj vydaté, aj neverné súčasne.


Smutnou kráskou z románu je Jana. Na začiatku sa s ňou ale neoplatí súcitiť. Jana, alebo vtedy ešte Janka, je totiž dievča, ktoré milujú všetci chlapci. Tí zo škôlky, tí z Áčka, z Béčka, z kaviarní, aj z podnikov. Jana to vie a pred manželom začína svoj príbeh práve spomínaním si na všetky lásky, ktoré ju v živote stretli. „Dušinko, vieš ty vôbec, koľko som ja mala v živote frajerov? O niektorých som ti vravela, o niektorých nie, pretože mi na nich v pamäti nezostala ani jediná spomienka. Alebo len také malé haraburdy. No … mala som ich niekoľko. Ani málo, ani veľa.“

Začiatok Havranovej knihy sa tak vďaka Jane stáva milým malým archívom študentských lások. Lások, ktorým stačí špic v cukrárni a spoločne strávený čas – ale len do zotmenia. Jana však vyrastie a nájde si pána inžiniera. Dušana, ktorému hovorí familiárne Dušinko, Duduško, miláčik, drahý, láska. Dušan sa nájsť nechá, dokonca sa do Janinej siete chytí. Ich manželstvo je výsledkom premysleného lovu. „Keď sa po prvý raz stretli na Prvého mája, povedala Jana kamarátke: Za tohto sa ja vydám. Aby iba tak nesľubovala, upravila si vlasy, potiahla kvetinovú blúzu, starostlivo ju zastrčila do tmavej krátkej sukne, poriadne si vyoblizovala pery, nech sčervenejú a potom hneď podišla rovno k nemu. Dovolíš? Máš krivo golier …“

Čo by ste v strede takého príbehu čakali? Šťastné manželstvo, deti, dovolenky a potom deti detí? Chyba. Napodiv to nebude Jana, ktorá si prvá ľahne do cudzej postele. Dušan odštartuje kolotoč nevery, do ktorého si lístok napokon kúpi aj naša smutná hrdinka. V štýle hesla - ak ty, tak potom aj ja, sa príbeh točí až do konca.

Ivana Havranová ako vyštudovaná žurnalistka píše naozaj príjemne. Text sa číta dobre a rýchlo, hoci v ňom absentujú grafické znamienka priamej reči. Príbeh má teda rozprávača, ale plynule mu do výpovede zasahujú aj myšlienky hlavných postáv. Miestami je slangový, miestami presladený, a to najmä pri rozhovoroch manželov. Práve tu je zaujímavé sledovať, že čím viac sa do nevery obaja ponárajú, na hladinu ich konverzácie vystupujú čoraz sladšie slová. Z nevery si dokonca aj navzájom uťahujú. Dovtedy, kým ju neutiahnu natoľko, že im obom nedá dýchať.

Román Ivany Havranovej ponúka pomerne netradičnú zápletku. Nie je to obšúchaná klasika, v ktorej cez milenca nájdeme aj budúceho manžela, a už vôbec nie príbeh, v ktorom nás bývalý nemá rád a my si s ním ideme robiť prieky. Miestami mi síce presladenosť niektorých konverzácií dvíhala cukor v krvi, chápala som ich však ako zakrývacie manévre, ktoré hrdinovia potrebovali, keďže sa nevedeli z komplikovanej vzťahovej kaše vymotať. Mierne ma zamotal aj titulok knihy, pretože Jana mi až do druhej tretiny nepripadala ako smutná kráska. Skôr tak melancholicky spokojná. Príbeh ale jednotlivými kapitolami na seba nabalil aj zápletku a skončil sa veľmi prekvapivo.

Spomienky na lásky jednej smutnej krásky zdobí aj zaujímavý obal. Danglárova komiksová kresba dokonale vyjadrila to, o čo v celom románe ide. Ide o neveru. Neveru, v ktorej „milenky a milenci nie sú pre nikoho zaujímaví naveky.“ Ale dokážu sa postať o rušné chvíle manželského života.



Kniha na týždeň je projekt TASR, ktorý pripravujeme v spolupráci s recenzným portálom www.book.review.sk

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR