Lašák otvorí vlastnú reštauráciu

Slovenský hokejový brankár Ján Lašák bude mať koncom roka poriadne nabitý program. O pár týždňov otvorí vo Zvolene vlastný podnik pod názvom Steak house 25 a začiatkom decembra čakajú Lašákovci druhý prírastok do rodiny.
„Sníval som o tom, že budem mať lyžiarsky vlek a hotel. Teraz sa naskytla príležitosť otvoriť si reštauráciu, tak som neváhal. Rozhodol som sa pozbierať skúsenosti, ktoré mám zo zahraničia. Zameriame sa hlavne na grilované jedlá, tie sú podľa mňa zdravé. Máme špeciálnu receptúru na steaky, ktorú som doviezol zo zahraničia,“ prezradil Ján Lašák. 

 

Manželia Lašákovci čakajú v decembri druhý prírastok do rodiny.

Steak house 25 s hudbou pre starších ľudí

V poslednej dobe sa akoby roztrhlo vrece s reštauráciami, ktoré otvárajú športovci. Onedlho sa medzi nich zaradí aj Ján Lašák, no slovenský gólman chystá niečo iné, než všetci ostatní. V centre Zvolena otvorí o niekoľko týždňov Steak house „Sníval som, že budem mať ly-žiarsky vlek a hotel. Teraz sa naskytla príležitosť otvoriť si reštauráciu, tak som neváhal. Rozhodol som sa pozbierať skúsenosti, ktoré mám zo zahraničia. Zameriame sa hlavne na grilované jedlá, tie sú podľa mňa zdravé. Máme špeciálnu receptúru na steaky, ktorú som doviezol zo zahraničia. Bude to originál, tak ako sa to má naozaj robiť,“ povedal nám zvolenský rodák. Podnik by mal byť určený staršej vekovej kategórii, aj keď slovo starý je relatívne. „Sám viem, i keď mám len 26 rokov, že hľadám miesta, kde sa dá dobre porozprávať a zabaviť. Je ich však veľmi málo,“ doplnil Lašák. Väčšina podnikov je s hlučnou hudbou, kde sa ľudia navzájom nepočujú. Brankár Pardubíc sa preto rozhodol otvoriť lokál, kde návštevníci nájdu aj trochu pokoja. Hlavne v piatok a v sobotu, keď sa chcú ľudia zabaviť. Bude im hrať hudba osemdesiatych rokov a staršia, diskdžokej bude mať zákaz pustiť niečo iné. „Chcem, aby mohli prísť aj starší, napríklad aj v obleku a nebude sa im pliesť do cesty nikto do 21 rokov,“ vyjadril jasné predstavy o novom podniku „pán vedúci“.
Riadiť niečo na diaľku nie je veľká výhra. Ján Lašák bude mať vo Zvolene ľudí, ktorí sa o nový Steak house dobre postarajú. „Nechcem sa tým zaťažovať a odsunúť hokej. Mám spoločníka a bude to rodinný podnik. Nemusím sa o to báť,“ prezradil trojnásobný medailista z MS. A unikátom budú práve cenné kovy. „Ľudia si budú môcť pozrieť všetky tri medaily zo svetového šampionátu, aj moju bronzovú juniorskú. Budú dobre zabezpečené, nebojím sa, že by ich niekto ukradol,“ doplnil jedným dychom Lašák. Hokej bude okrem nich pripomínať Lašákovo číslo 25 v názve a dva národné dresy pri vstupe.

Nehrniem sa do NHL za každú cenu

Rozhovor s hokejistom Pardubíc Jánom Lašákom

Pôvodne sa zdalo, že zranenie ľavej nohy, ktoré ste utrpeli v zápase 13. kola českej extraligy (utorok 11. októbra - pozn. red.) na ľade HC Hamé Zlín nebude vážne, ale v zostave Pardubíc chýbate tri týždne. Prečo?
- V spomínanom zápase sa mi dostala noha do ryhy, pocítil som prudkú bolesť a mal som pocit, že ju mám zlomenú. Ale už po niekoľkých minútach som sa cítil dobre. Povedal som si, že to nie je nič vážne, ale o dva dni prišlo vytriezvenie. Lekárske vyšetrenie ukázalo, že mám natiahnuté väzivá v členku a zhruba mesiac si nezachytám. Navyše, po štyroch dňoch som vyfasoval aj sadru, preto taká dlhá pauza.
V čom sa zmenil po zranení váš hokejový život?
- Najmä v tom, že pri predchádzajúcich problémoch s kolenom, či s ramenom som mohol aspoň kondične trénovať - bicyklovať, posilňovať, ale teraz mám odstavené celé telo. Aj keď som sa pokúšal zaťažovať aspoň ruky, či vrchnú časť tela, cítil som tlaky v členku. Radšej som s tým prestal, aby nenastali nejaké komplikácie. Je to veľmi ubíjajúce, keď je človek zvyknutý na pravidelnú záťaž
a zrazu takmer mesiac nemôže nič robiť.
Cez víkend vám sadra z nohy konečne zmizla. Kedy možno očakávať váš návrat do hokejového kolotoča?
- Až po reprezentačnej prestávke, čo bude v polovici novembra. Teraz začnem nohu pomaly zaťažovať, musím potrénovať, aby som dohnal zameškané.
Do Pardubíc ste prišli po svetovom šampionáte v roku 2004, ktorý sa konal práve v Česku. Hokejová verejnosť a fanú-šikovia vám však veľmi neverili. Potešilo vás, že ste im ukázali svoje kvality a dopomohli „pernikárom“ k zisku premiérového titulu?
- Prišiel som do Pardubíc s vizitkou turnajového brankára, čo o mne vyhlásil jeden novinár na Slovensku. To však vôbec nebola pravda, ale všetci ľudia
v Česku tomu výroku uverili. Som rád, že som ich presvedčil o opaku a predviedol sa dobrými a vyrovnanými výkonmi.
Ste u fanúšikov populárny?
- Pardubice sú hokejové mesto a tunajší ľudia popularitu vnímajú úplne inak. Poznajú vás, berú vás ako kamaráta, ale nie je to také spontánne, ako napríklad, keď sme s reprezentáciou získali na šampionátoch nejakú medailu.
Pardubické mužstvo sa oproti vlaňaj-šiemu ročníku výrazne obmenilo a aj oslabilo. Je v silách momentálneho kádra pomýšľať na obhajobu prvenstva?
- Sezóna sa iba rozbehla, takže to sa teraz nedá hodnotiť. Mužstvo sa totiž formuje celý rok. Pre nás je prioritou postúpiť do play-off, a potom sa pokúsime prekvapiť. Keby sme získali aj tohto roku titul, určite by to bolo väčšie prekvapenie než vlani.
Pardubickí diváci po domácich víťazstvách pravidelne zahádžu ľadovú plochu perníkmi. Čo sa s nimi potom robí?
- Kolujú ďalej. Pozbierajú sa z ľadu
a dajú opäť do predaja. Jeden perník stojí päť korún a vyzbierané peniaze idú na charitu.
Čo manželka Andrea a syn Janko, ako si zvykli na život
v Pardubiciach?
- Z doterajších mojich pôsobísk vnímame Pardubice za najkrajšie mesto. Mám tu vynikajúce hokejové zázemie, nádherné bývanie, jednoducho nič nám nechýba.
Spomínali ste skvelé hokejové zázemie. Dá sa porovnať
s NHL?
- Určite. Funguje to ako v zámorí Pôsobil som v Nashville, takže to môžem objektívne porovnať. Možno na malé detaily je zámorský systém trošku lepšie prepracovaný, ale inak veľké rozdiely necítiť. Všetko v klube klape na jednotku.
Neuvažujete o návrate do zámorskej súťaže?
- Ešte nepatrím do starého železa, preto na NHL stále myslím. Šanca opäť pôsobiť v zámorí žije, ale nehrniem sa tam za každú cenu. Rozhodne nechcem robiť v nejakom klube tretieho, či štvrtého gólmana. Keby došla dobrá ponuka na jednocestný kontrakt, tak by som sa jej určite nebránil.
Dvojcestnú zmluvu by ste už nezobrali?
- Nie. Už mám rodinu, s manželkou čakáme druhé dieťa a musím myslieť aj na finančnú stránku. Poviem to otvorene - nemôžem si dovoliť odísť na farmu a zarobiť ročne 7- až 8-tisíc dolárov. Musím už myslieť na zadné dvierka. Snívam o návrate do NHL, ale ako som povedal, nepôjdem tam za každú cenu.
Myslíte si, že teraz by ste mali väčšiu šancu presadiť sa
v NHL?
- Určite. Výstroj sa zmenšil, čo vyhovuje brankárom, ktorí sa dokážu hýbať. A za takého sa považujem aj ja. Mohutnejší
a vyšší brankári mali v minulosti výhodu. Zvalili sa na ľad
a čakali, že ich puky trafia. Teraz môžeme vidieť, že práve oni majú najväčšie problémy, naopak pohyblivejší gólmani išli výkonnostne hore.
Už o tri mesiace sa uskutoční v Turíne olympiáda. Vo svojej zbierke máte všetky tri kovy z MS, vnímate preto účasť na tomto podujatí ako mimoriadnu výzvu?
- Nepochybne. Olympiáda je olympiáda a veľmi by som chcel na nej štartovať. Ale prvýkrát za posledné dva-tri roky mám pocit, že o brankársky flek sa bude treba poriadne pobiť. Ak sa dostanem do konečnej nominácie, tak chcem na olympiáde chytať, ako sa na môj vek a skúsenosti patrí.
Nemecký pohár pre zranenie členka vynecháte, ale na decembrovom Loto Cupe by ste už nemali chýbať.
- Chcel by som sa zúčastniť poslednej akcie pred olympiádou, ale mám strach z toho, že opäť nebudem trénerovi Hossovi k dispozícii. Práve počas Loto Cupu má moja manželka termín pôrodu. Obávam sa toho, že ak nebudem ani na jednej z posledných dvoch akcií, môže to ovplyvniť moju účasť v Turíne. Chcem ísť na Loto Cup, ale ak v tom termíne bude manželka
v nemocnici, tak musím dať prednosť rodine.
Je ťažké rozhodovať sa medzi rodinou a hokejom?
- To si ani neviete predstaviť. A hlavne teraz je to pre mňa oveľa ťažšie, pretože príchod druhého dieťaťa vnímam úplne inak. Keď prišiel na svet Janko, mal som iba 23 rokov. Navyše sme vtedy získali s reprezentáciou zlato v Göteborgu. Žil som v oblakoch a až tak som to nevnímal. Samozrejme, že som mal obrovskú radosť, keď sa narodil, ale teraz cítim, že som na druhé dieťa viac pripravený.

Lašák junior alias Žigo

Prvorodený syn Jána Lašáka dáva svojim rodičom poriadne zabrať. Presvedčili sme sa o tom počas jedného extraligového zápasu Pardubíc, kde Lašák junior nemohol ako skalný fanúšik chýbať. V detskom kútiku, ktorý majú vyhradený ratolesti hokejistov bol najaktívnejší. Pod kontrolou mal všetky hračky a všetko dirigoval. Keď však zbadal náš fotoaparát, začal sa skrývať. Nakoniec nám predsa zapózoval a dokonca aj niečo povedal: „To je nákladné auto, ale je prázdne, musím dať doňho hračky.“
To, že má meno po tatkovi je jasné, že sa naňho tiež veľmi podobá. A nechýba mu ani športový talent. „Je hokejový fanatik. Od rána do večera žije hokejom. Netlačíme ho však nikam nasilu. Chodíme s ním na futbal aj na tenis. Bude to športovec telom i dušou,“ opísal synove aktivity slovenský gólman. Okrem toho je však Janko Lašák veľký „vtipálek“. Predstavuje sa totiž ako Žigo Pálffy. „Niekto mu povedal, že Žigo je dobrý hokejista, odvtedy hovorí, že je Žigo Pálffy,“ ozrejmil situáciu Lašák senior a dodal: „Najlepšie je, keď prídem poňho do škôlky a deti kričia: Žigo, tatínek je tady.“ Teší sa malý Lašák na súrodenca? „Veľmi, stále sa pýta, kedy už budeme mať bábätko. Meno nevyberá, povedal, že ho bude volať: Poď sem bábätko,“ dodal so smiechom šťastný tatko.

Prvorodený syn Jána Lašáka dáva svojim rodičom poriadne zabrať. Presvedčili sme sa o tom počas jedného extraligového zápasu Pardubíc, kde Lašák junior nemohol ako skalný fanúšik chýbať. V detskom kútiku, ktorý majú vyhradený ratolesti hokejistov bol najaktívnejší. Pod kontrolou mal všetky hračky a všetko dirigoval. Keď však zbadal náš fotoaparát, začal sa skrývať. Nakoniec nám predsa zapózoval a dokonca aj niečo povedal: „To je nákladné auto, ale je prázdne, musím dať doňho hračky.“
To, že má meno po tatkovi je jasné, že sa naňho tiež veľmi podobá. A nechýba mu ani športový talent. „Je hokejový fanatik. Od rána do večera žije hokejom. Netlačíme ho však nikam nasilu. Chodíme s ním na futbal aj na tenis. Bude to športovec telom i dušou,“ opísal synove aktivity slovenský gólman. Okrem toho je však Janko Lašák veľký „vtipálek“. Predstavuje sa totiž ako Žigo Pálffy. „Niekto mu povedal, že Žigo je dobrý hokejista, odvtedy hovorí, že je Žigo Pálffy,“ ozrejmil situáciu Lašák senior a dodal: „Najlepšie je, keď prídem poňho do škôlky a deti kričia: Žigo, tatínek je tady.“ Teší sa malý Lašák na súrodenca? „Veľmi, stále sa pýta, kedy už budeme mať bábätko. Meno nevyberá, povedal, že ho bude volať: Poď sem bábätko,“ dodal so smiechom šťastný tatko.

 

(mko, foto Lucia Petrincová)