Lars Kepler a jeho Lazár

Lazár je výborný severský triler, v ktorom vyšetrovateľ Joona Linna musí opäť čeliť diablovi v ľudskej koži, ktorý chce nájsť jeho slabé miesto a raz a navždy ho zničiť.
Príbeh nás tak vedie do najtemnejších zákutí ľudskej duše. Pochmúrne prostredie a brutálne praktiky vám spôsobia zimomriavky. A Joona Linna je späť v plnej forme, príbeh s akciou, napínavý, plno krvi a vrážd...ak máte chuť na severské krimi ako remeň, berte do ruky Lazára.

V byte na predmestí Osla nájdu mŕtveho muža. Ukáže sa, že obeťou bol dosiaľ neznámy vykrádač hrobov a zberateľ morbídnych trofejí. Keď polícia otvorí mraziaci box v kuchyni, objaví príšerný nález. Jedna z trofejí sa priamo týka komisára Joonu Linnu.

O niekoľko dní kontaktuje Linnu nemecká komisárka a požiada ho o pomoc pri vyšetrovaní vraždy v kempingu pri Rostocku. Obeťou bol opäť sexuálny násilník. Joona pochopí, že zdanlivo náhodnú súvislosť nemôže ignorovať. Stopy však vedú k Jurekovi, k človeku, ktorý mal byť už dávno mŕtvy. Niektorí by to možno nazvali zázrakom, iní nočnou morou. Veď tento „Lazár“ je najhorší sériový vrah všetkých čias v severnej Európe. Joonovi intuícia vraví, že Jurek je zapletený aj do ďalších brutálnych úmrtí, ale aký má motív?

Je to začiatok jeho posledného diabolského plánu: nájsť Joonovo slabé miesto a raz a navždy ho zničiť?

Komisár Linna si  myslel, že to najhoršie už má dávno za sebou, lenže všetko sa ešte len začína!

Severský triler Lazár odkazuje názvom na biblického žobráka Lazára z Betánie, ktorého vzkriesili a on ožil. Aj Jurek Walter mal byť mŕtvy. Nie je predsa možné, že by prežil toľko strelných zranení od Joonovej parťáčky Sagy Bauerovej.
Všetko však nasvedčuje, že prežil a teraz podniká vražednú cestu po Európe. Hľadá si medzi vrahmi a zločincami svojho pomocníka?

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky:
 

Lars Kepler je pseudonym spisovateľskej dvojice, ktorú tvoria manželia Alexander Ahndoril a Alexandra Coelho Ahndorilová. Vo svete už predali 13 miliónov kníh, preložili ich do 40 jazykov a táto hviezdna dvojica príde na Slovensko už 10. a 11.apríla.
Autori budú mať besedu, autogramiádu, aby sa stretli so svojimi fanúšikmi. Viaceré médiá dostanú priestor na rozhovor, jeden z prvých exkluzívnych vám prinesie aj portál SeverskéKrimi.sk.
Krimiromány s komisárom Joonom Linnom – Lazár je už siedmy – zaznamenali mimoriadny čitateľský úspech, doteraz sa predalo vo svete viac než päť miliónov výtlačkov.

Začítajte sa do novinky Lazár:

SVETLO Z BIELEJ oblohy odhaľuje svet v jeho najobnaženejšej krutosti. Tak ako sa musel zjaviť Lazárovi pred jaskyňou.
Pod pastorovými nohami vibruje podlaha z ryhovanej ocele. Jednou rukou sa drží zábradlia, zatiaľ čo hojdanie vyvažuje paličkou.
Sivé more sa ospalo prevaľuje ako vzdúvajúca sa plachtovina.
Kompu poháňa dopredu navijak pomocou dvojitých oceľových lán natiahnutých medzi dvoma ostrovmi. Vynárajú sa z vody a za loďou znova miznú.
Prievozník zabrzdí, vlny za loďou vyšplechnú, zapenia a mostík s rachotom dopadne na betónové mólo.
Pastor sa zapotáca, keď prova lode nabehne na nárazníky, mohutné žuchnutie sa šíri trupom lode.
Vybral sa navštíviť kostolníka Erlanda Linda, ktorý už odišiel do dôchodku. Je tu, pretože Erland nedvíha telefón a neprišiel ani na adventné služby Božie do kostola v Länne, čo ešte nikdy neurobil.
Erland zostal bývať v dome pre kostolníka za högmarsöskou kaplnkou, ktorá je súčasťou farnosti. Je dementný, no ešte vždy ho platia za strihanie trávnika a posyp, keď je klzko.
Pastor kráča po kľukatej, štrkom vysypanej cestičke a v studenom vetre mu tuhne tvár. Nikde nikto, spred kaplnky však počuť hluk brúsky zo suchého doku.
Pastor hľadá v pamäti slová z Biblie, ktoré dnes ráno twitoval, chcel o nich Erlandovi niečo povedať.
Na pozadí políčok a okrajov lesa vyzerá kaplnka, ako keby bola postavená zo snehu.
Keďže v zime je miestnosť pre služby Božie zatvorená, zamieri pastor rovno do nízkeho domu kostolníka, zahnutou rukoväťou paličky zaklope na dvere a vojde.
„Erland?“
Nikto nie je doma. Otrepe si topánky a obzerá sa. V kuchyni je neporiadok. Pastor vytiahne vrecúško so škoricovými osími hniezdami a položí ho na stôl vedľa hliníkového pekáča so starými zvyškami jedla: s popraskanou zemiakovou kašou, s uschnutou omáčkou a dvoma sivastými mäsovými guľkami.
Dole pri vode stíchne brúska.
Pastor vyjde von, zatlačí na dvere od kaplnky a potom nazrie do otvorenej garáže.
Na podlahe je pohodená lopata špinavá od zeminy. Čierne plastové vedro je plné hrdzavých pascí na myši.
Paličkou nadvihne igelitový obal snehovej frézy, no zarazí sa, keď začuje vzdialené bučanie.
Znova vyjde von, k ruine starého krematória na okraji lesa. Vo vysokej burine ešte vždy stojí pec so sčernetým komínom.
Pastor obchádza hromadu paliet a nemôže si pomôcť, obzrie sa cez plece.
Už odvtedy, ako vstúpil na palubu kompy, má nepríjemný, zlovestný pocit.
Svetlu dnes chýba vľúdnosť.
Znova zachytí ten zvláštny zvuk, je bližšie, pripomína teľa zatvorené v oceľovej debni.
Zastane a ticho stojí.
Všade vládne pokoj. Len dych z jeho úst sa mení na paru.
Za kompostom je pôda udupaná. O strom ktosi oprel vrece so zvyškami jedla.
Pastor prichádza ku kompostu, no zastane pri kovovej rúre. Vytŕča pol metra zo zeme, možno označuje hranice pozemku.
Oprie sa o paličku, pozrie do lesa a zbadá cestičku pokrytú naviatym ihličím a šiškami.
Vietor sa preháňa v korunách stromov, v diaľke kráka vrana.
Pastor sa vracia, za sebou počuje zvláštne bučanie, kráča rýchlejšie. Prechádza popri kremačnej peci a dome, znova sa obzrie cez plece a cíti, že túži po jedinom, vrátiť sa domov na faru a s detektívkou a pohárom whisky si sadnúť pred oheň v kozube.

1

ŠPINAVÉ POLICAJNÉ AUTO sa po vonkajšom obchvate vzďaľuje od centrálnych častí Osla. Burina pod krajnicou sa trepoce v závanoch vetra, v priekope sa zmieta plastové vrecúško naplnené vzduchom.
Karen Stangeová a Mats Lystad odpovedali na výzvu operačného strediska napriek tomu, že bolo priveľa hodín.
Vlastne dnes večer už mali namierené domov, no práve sa vezú do štvrte Tveita.
Asi desať obyvateľov paneláka si sťažovalo na príšerný zápach. Správca domu tam už zašiel predtým, aby skontroloval kontajnery na odpadky, ale boli čisté. Ukázalo sa, že zápach vychádza z bytu na jedenástom poschodí. Hoci zvnútra bolo počuť tlmenú melódiu, majiteľ Vidar Hvoland odmietal otvoriť dvere.
Policajné auto prešlo popri nízkej priemyselnej budove.
Za plotom z ostnatého drôtu vidieť kontajnery na odpadky, nákladné autá a zásoby soli na zimu.
Panelák na ulici Nåkkves vei vyzerá, akoby sa obrovské betónové schodisko prevrátilo na bok a rozpadlo sa na tri časti.
Pred dodávkou s nápisom Mortens Låsservice AS stojí muž v sivej kombinéze a máva na nich. Reflektory policajného auta ho osvietia a tieň jeho zdvihnutej ruky sa objaví na niekoľkých poschodiach fasády za ním.
Karen zabočí k obrubníku, jemne zastane, zatiahne ručnú brzdu, vypne motor a vystúpi von spolu s Matsom.
Obloha sa chystá na noc zatiahnuť rolety. Je chladno. Zdá sa, že by mohlo snežiť.
Obaja policajti si so zámočníkom potrasú rukou. Je hladko oholený, ale líca má poblednuté, hrudník plochý, pohybuje sa trhane a nervózne.
„Švédska polícia prijala tiesňové volanie z cintorína – našlo sa tristo pochovaných tiel,“ zažartuje zámočník takmer nehlučne a usmieva sa smerom k zemi.
Mohutný správca domu sedí vnútri v svojom pickupe a fajčí.
„Chlapík pravdepodobne zabudol v hale vrece na odpadky so zvyškami rýb,“ zamrmle, keď otvára dvere auta.
„V to dúfame,“ odpovie Karen.
„Búchal som na dvere a cez škáru na poštu hrozil, že zavolám políciu,“ dodá a zahasí cigaretu.
„Urobili ste dobre, že ste nás kontaktovali,“ pochváli ho Mats.
Za štyridsať rokov tu našli dve mŕtvoly, jednu na parkovisku a jednu vo vlastnom byte.
Obaja policajti aj zámočník nasledujú správcu domu do vchodu. Hneď zacítia dusivý zápach.
Keď vchádzajú do výťahu, snažia sa nedýchať nosom.
Dvere sa zatvoria, pod nohami cítia tlak, ako sa výťah dá do pohybu smerom nahor.
„Jedenáste poschodie je obľúbené,“ frfle správca domu. „Minulý rok sme tam zažili drsné vysťahovanie a v dvetisíc trinástom jeden byt totálne zničil požiar.“
„Na švédskych hasiacich prístrojoch je napísané, že sa musia otestovať tri dni pred požiarom,“ ticho prehovorí zámočník.
Keď vystúpia, privíta ich ukrutný smrad, všetkým štyrom sa do pohľadu vkradne zúfalstvo.
Zámočník si drží nos aj ústa.
Karen odolá, keď sa jej prevráti žalúdok. Je to ako nepríjemné chvenie predtým, než bránica prepadne panike a vytlačí obsahu žalúdka cez hrdlo.
Správca domu si pretiahne tričko cez ústa aj nos a druhou rukou ukáže na byt.
Karen podíde dopredu, priloží ucho na dvere a počúva. Vnútri je ticho. Zazvoní.
Ozve sa príjemná melódia.
Zrazu počuť z bytu slabý hlas. Muž niečo spieva alebo recituje.
Karen zabúcha na dvere a muž stíchne, no znova začne, veľmi opatrne.
„Ideme dnu,“ rozhodne Mats.
Zámočník podíde k dverám, položí na zem svoju ťažkú kabelu a otvorí zips.
„Počujete?“ spýta sa.
„Hej,“ odvetí Karen.
Dievčatko so svetlými strapatými vláskami a kruhmi pod očami otvorí dvere iného bytu.
„Okamžite choď dnu,“ prikáže jej Karen.
„Chcem sa pozerať,“ usmeje sa dievča.
„Mama alebo otec je doma?“
„Neviem,“ prizná dievčinka a rýchlo zavrie.

Milan Buno, literárny publicista