Lanegan v Bratislave zaujal bez hitov a rečníckych prejavov

Tagy: Mark Lanegan

 V utorok večer vládlo v Bratislave počasie ako stvorené na melancholické chvíle s pohárom červeného vína v ruke. Presne do tejto atmosféry zapadol koncert amerického pesničkára Marka Lanegana, ktorý sa ukázal v petržalskom Klube Za zrkadlom.


Ťažké gitarové i basové riffy a do toho zastretý hlas podobný Tomovi Waitsovi, to boli charakteristické črty vystúpenia, ktoré nebolo pre každého. Už pri pohľade na počet ľudí avizujúcich svoju účasť na sociálnej sieti Facebook (165), bolo jasné, že pôjde o večer pre fajnšmekrov. V Zrkadláči sa zišli dvadsiatnici, ale aj ľudia po štyridsiatke, pekné dievčatá i chlapi s plešinami, ktorí si Lanegana pamätajú ešte z čias fungovania Screaming Trees. Nakoniec sa v malom klube stretlo niekoľko stovák fanúšikov a tí čo prišli, a vedeli do čoho idú, zrejme neľutovali.

Koncertný večer, ktorý organizovali ľudia z agentúry Pohoda, odštartovala po 19:00 obnovená slovenská skupina Tornádo Lue. Po nej sa na pódium dostal anglický pesničkár Duke Garwood, známy z Pohody 2006, a napokon belgická kapela Creature with the Atom Brain. Tá ponúkla zaplňujúcemu sa klubu zmes alternatívneho poňatia rocku, ktorá miestami pripomínala grungeové kapely 90. rokov a inokedy siahala až k metalu. Lanegan sa k slovu dostal takmer presne podľa plánu - krátko pred 21:40.

O jeho koncerte v Bratislave sa verejnosť po prvý raz dozvedela v polovici júla, kedy správy hovorili o tom, že vystúpi v Ateliéri Babylon. Neskôr sa mal ukázať na Pohoda párty v Starej tržnici, no tú zrušili, a tak malo ísť „len“ o jeho vystúpenie s predskokanmi. Vzhľadom na nižší počet predaných lístkov a stav tržnice ho napokon presunuli do Klubu Za Zrkadlom, ktorý sa javil ako ideálna možnosť pre menší klubový koncert. Otázkou zostávalo, koľko ľudí nakoniec dorazí, a aký bude v Zrkadláči plnom presklených plôch zvuk.

To, že s návštevnosťou to nebude až také zlé, bolo jasné už pri vystúpení Tornádo Lue. Horšie to už bolo so zvukom. Kým pri mixpulte bol ešte uspokojujúci, ďalej od neho sa pomerne dosť zlieval a ľudia, ktorí Laneganove texty nepoznali naspamäť, ich len ťažko mohli dešifrovať. Spevákov chrapľavý hlas bol ale elektrizujúci a jeho prejav ľahko upútal aj bez textov. Nemalou mierou k tomu prispela aj hudobníkova sprievodná kapela, pričom najvýraznejším bol nepochybne gitarista Steven Janssens.

Video: Mark Lanegan - live Bratislava - Klub Za zrkadlom



Mark Lanegan má na konte sedem sólových albumov, osem nahrávok so skupinou Screaming Trees a množstvo ďalších spoluprác a projektov, a tak na aktuálnom turné má z čoho vyberať. Veľkú časť bratislavského koncertu tvorili skladby z jeho ostatnej štúdiovky Blues Funeral (2012), ktorú magazín Mojo právom označil slovíčkom úžasná a britský denník Independent jej udelil päť hviezdičiek z piatich možných. Hneď na úvod koncertu z tohto albumu zaznela skladba The Gravedigger's Song, neskôr napríklad pieseň Quiver Syndrome či ďalší singel Harborview Hospital. Pri skladbe Black Rose Way od Screaming Trees vniesol Lanegan do Zrkadláča trochu grungeu, aby sa v nasledujúcej Riot in My House opäť vrátil do roku 2012. Muzikant si spomenul aj na spoluprácu s Queens of the Stone Age, od ktorých počas prídavkovej časti zaznela hardrocková pieseň Hangin' Tree.

Mark Lanegan v Bratislave predviedol, ako má vyzerať koncert zbavený všetkého okrem hudby. Spevák nevyužíval svetlá, nemal obrazovky, nepredvádzal sa a namiesto toho po každej skladbe len pokorne sklonil hlavu. Po celý čas okrem „thank you“ vlastne nič nepovedal a nechal za seba hovoriť hudbu. Napriek nie najideálnejšiemu zvuku v petržalskom klube pripravil pre fanúšikov výnimočný večer a postaral sa o jeden z vrcholov tohtoročnej koncertnej jesene v Bratislave.

Čoskoro 48-ročný Mark Lanegan sa na scéne pohybuje od polovice 80. rokov minulého storočia, keď založil grungeovú kapelu Screaming Trees. Vydal s ňou osem štúdioviek - Clairvoyance (1986), Even If and Especially When (1987), Invisible Lantern (1988), Buzz Factory (1989), Uncle Anesthesia (1991), Sweet Oblivion (1992), Dust (1996) a Last Words: The Final Recordings (2011). Ešte počas pôsobenia v nej odštartoval sólovú kariéru. Ako sólista debutoval albumom The Winding Sheet (1990), ktorý bol omnoho jemnejší v porovnaní s produkciou Screaming Trees. Po ňom uviedol na trh ďalších šesť štúdioviek, zatiaľ posledná vyšla vo februári pod názvom Blues Funeral.

Po rozpade Screaming Trees v roku 2000 sa Lanegan stal na čas hosťujúcim členom rockovej skupiny Queens of the Stone Age. Podpísaný je pod jej nahrávkami Rated R (2000), Songs for the Deaf (2002) a Lullabies to Paralyze (2005). Jeho ďalším hudobným projektom je The Gutter Twins, v ktorom figuruje aj Greg Dulli. Okrem toho vydal tri nahrávky so škótskou speváčkou a čelistkou Isobel Campbell, známou z pôsobenia v Belle & Sebastian. Na jeho sólovkách hosťovali také osobnosti ako PJ Harvey, Josh Homme, Duff McKagan alebo Izzy Stradlin. Lenegan sa zase ako hosťujúci hudobník predstavil na nahrávkach UNKLE, Melissy Auf der Maur, Martiny Topley Bird, belgickej formácie Creature with the Atom Brain, britského projektu Soulsavers či superskupiny Mad Season.

Tagy: Mark Lanegan