LAJČÁK: EÚ hovorila o zásahoch Ruska v Sýrii. Aj o migračnej kríze

Brusel/Luxemburg 12. októbra (TASR) - Nová situácia v Sýrii, ktorá nastala vstupom Ruskej federácie do tamojšieho konfliktu, bola hlavnou témou dnešných rokovaní európskych diplomatov v Luxemburgu. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničnú politiku.




Ministri zahraničných vecí EÚ diskutovali o novej situácii v Sýrii a zhodli sa na tom, že podporia iba politické riešenie, ktoré by sa malo realizovať pod dohľadom OSN a na základe ženevských mierových dohôd.

"Sú rôzne názory členských štátov, ako na túto situáciu reagovať, aj pokiaľ ide o Bašára Asada, či s ním teraz komunikovať alebo vôbec," povedal Lajčák.

Pozícia Slovenska vychádza z toho, že ak EÚ chce byť hráčom v tomto procese a pokiaľ chce politické riešenie, tak "nemáme možnosť nikoho z tohto procesu vylučovať". Lajčák, že EÚ sa nemôže orientovať len na tých, "ktorí sa nám páčia", ale aj na tých, ktorí majú potenciál byť súčasťou riešenia krízy v Sýrii a Ruská federácia ten potenciál má. A v súčasnosti aj sýrsky prezident Asad.

"Tak by mali byť súčasťou tohto procesu, rovnako tak ako Irán, Turecko, Saudská Arábia a ďalšie krajiny. Dnes riešme hlavne to, aby sme zastavili krviprelievanie a aby sme spustili politické riešenie krízy," skonštatoval Lajčák.

Niektoré krajiny EÚ sa netaja tým, že ruské vojenské aktivity v Sýrii škodia ich záujmom, najmä keď ruská strana útočí aj na protiasadovských umiernených povstalcov. Podľa Lajčáka v Sýrii dnes stoja proti sebe dve zoskupenia: na jednej strane medzinárodná koalícia vedená USA, ktorá chce zosadiť Asada; na strane druhej je tábor podporujúci sýrskeho prezidenta, ktorého súčasťou sú Rusko a Irán.

"Naša pozícia je, že toto neprispieva riešeniu, správne riešenie je za rokovacím stolom," vysvetlil Lajčák pozíciu SR.

Migračná kríza

Druhou hlavnou témou dnešných rokovaní diplomatov EÚ bola migračná kríza. Ministri sa s sústredili na vonkajšie aspekty migrácie, s dôrazom na lepšiu ochranu vonkajších hraníc únie, sfunkčnenie návratovej politiky, posilnenia agentúry Frontex a zvýšenia spolupráce v tejto oblasti s tretími krajinami, ako sú Turecko, Jordánsko a Libanon ale aj Srbsko a Macedónsko.

Diplomati EÚ sa sústredili aj na prípravy novembrového summitu EÚ-Afrika v La Vallette, kde hovorili, aké sú očakávania Európanov a čo EÚ môže ponúknuť svojim africkým partnerom pri riešení migračnej krízy.

Účastníci dnešnej schôdzky sa dohodli aj na tom, že predĺžia platnosť sankcií EÚ voči Bielorusku o ďalšie štyri mesiace; zároveň ich ale na štyri mesiace pozastavili, čiže reštrikčné opatrenia sa v praxi nebudú uplatňovať.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR