Ľadovec na Dachsteine roztápa optimistická nálada Slovákov

Dachstein 17. októbra (spravodajca TASR) - Už tradične v jesenných mesiacoch praská rakúsky ľadovec na Dachsteine vo švíkoch. O jeden z krajčírskych stehov sa postaral aj biatlonový tím Slovákov. Z kompletnej skladby mužov a žien vyžaruje optimistická nálada do takej miery, že nielen teplé počasie a občas aj dážď večný Dachstein roztápa.


Napriek niektorým úsporným opatreniam z každého kúta penziónu Erzherzog Johann v Ramsau pod Dachsteinom, kde si prechodný domov vytvorila mužská časť biatlonovej reprezentácie, vyžaruje spokojnosť. Podnietila ju snaha mať všetko po ruke a zvedavosť, čo vymyslí tréner Juraj Sanitra. A je to výmyselník ako sa patrí. Nová výzva pri mužskej reprezentácii silno inšpiruje každého jedného v tíme a muži si maximálne vyhrnuli rukávy, či už počas bežeckých tréningov na ľadovci, alebo na strelnici v Ramsau, kolieskovej bežeckej dráhe a pri počítačových alchýmiach na streleckom trenažéri.

Dachstein na prvý pohľad nepôsobí momentálne lákavo, dokonca by mohol niekoho odradiť. Dosiaľ bolo počasie premenlivé, svietilo slnko, no aj pršalo a z bielej farby na tratiach vznikla zašpinená šedá. Navyše už tradične treba pridať obvyklý zájem veľkej časti starého kontinentu, pretože výhody dlhšieho pobytu prevažujú. Za blahodárnu sa považuje možnosť vyskúšať si sklz na ľadovej drti a aj vysoká nadmorská výška a jej dopad na organizmus.

Tréner Juraj Sanitra Dachstein nepreceňuje, a zároveň nepodceňuje. "Tento pobyt chápeme svojsky, cieľom je predovšetkým lyžovať a pokračovať v trende, hlavne dobehnúť fyzické resty. Už podľa prvého tréningu je zrejmé, že kontakt so snehom a samotné lyžovanie nebudú robiť problémy. Dachstein poslúži aj pred prvým normálnym snehom v novembri na severe Nórska."



Tréning mužov sprevádzali drobné vtipy, úsmevy na tvárach, miestami uvoľnená nálada a Juraj Sanitra do nej pridával ďalšie korenie. "Stmeľujeme dobrú partiu, chlapci sa už ráno tešia na ďalší tréning, nič netreba prikazovať. Zvolili sme si variabilné formy náplne a zvýšili zvedavosť, čo sa ktorý deň vymyslí. Predchádzajúce návyky sme totálne prekopali, zmenili a ak v práci nepoľavíme, nemám obavy. Uvedomujem si však aj, že nie som žiaden kúzelník, za pár mesiacov nemožno vytvoriť super tím, no jeho záblesky by už naše snaženie mali sprevádzať. Taký bol môj cieľ, skúsených Kazára i Mira Matiaška prebudiť, načrieť do ich utlmených rezerv. K mladým Otčenášovi, Hasillovi sa nádejne pridali Šíma, Kubaliak a vytvoril sa tmel v tíme, ktorý by mal v pretavenej forme vo výsledkoch potešiť všetkých divákov i fanúšikov."

Trénerovi Sanitrovi by mohol niekto aj oponovať slovami takých už bolo, čo vysoko rúbali a tvrdo spadli na zem. "Ja neustále opakujem, že pracovať na sto percent je dosť relatívne, no treba pracovať naplno, každy by mal byť o tom presvedčený. Rozbehli sme sa dobre, trochu obavy vznikli v streleckej časti, treba vykoreniť veľkú časť zlozvykov z minulosti. Zmenila sa metodika, niektorých ťažko na ňu preorientovávať, občas chýba presnosť, rytmus, stabilita, keď striedajú veľmi dobré tréningy so slabšími. Máme však čas, za najväčšiu výzvu v sezóne považujem majstrovstvá Európy a hlavne sveta, ktoré budú až v marci. Netreba panikáriť, skôr byť trpezlivý a každé jedny preteky považovať aj za súčasť prípravy na svetový vrchol vo finskom Kontiolahti."

Úprimný smiech vyvolala najväčšia 'pikoška' Juraja Sanitru. "Nemáme žiadne problémy. Teraz však vážne. V príprave sme začali s čistým stolom, všetko staré z neho zmietli. Čo bolo dané, prejavilo sa ako brzda, aj v slabších výsledkoch. Preto som namaľoval hrubú čiaru za minulosťou, nebál sa totálnych zmien. Odštartovali nás nové pažby na zbraniach, zo šiestich sme ich u piatich menili, alebo dodali úplne nové. Napríklad hlaveň malokalibrovky Mateja Kazára, to sa môžem len čudovať, že sa dosiaľ na to neprišlo. Bola úplne zlá a prišiel som na to pri nástreloch priamo vo firme Lapua v Nemecku. Miro Matiaško zmenil značku lyží a novinky máme aj v podporných režimoch, či už pri spolupráci s lekárom, fyzioterapeutom, ktorý dokáže pracovať s fyzickou i psychickou kondíciou. Trebárs u Kazára sa takéto prepojenie žiadalo, aby získal istotu, psychickú pohodu."

Od polovice júna, keď nastúpil pri mužoch Juraj Sanitra, sa veľa zmenilo, no aj veľa stihlo. "Vytvorila sa veľká motivácia, každý nabral nový dych. Vládne konkurenčný tlak v prajnej atmosfére a len takto sa možno posúvať ďalej. Dachstein poslúži na prvý kontakt so snehom, no nepreháňame to. Využívame aj imitačné krosy, kolieskovú dráhu na komplexné tréningy. Bežecky sa snažíme dotiahnuť na najlepších s vedomím, že len takto sa zrodia lepšie výsledky."

Juraj Sanitra šesť rokov dotváral profil dvojnásobnej olympijskej víťazky Anastasie Kuzminovej. "Veľa som touto spoluprácou nazbieral, predtým skúsenosti takéhoto druhu chýbali, teraz ich môžem využiť. Mužskú sondu do biatlonu mi ponúkol zasa Pavol Hurajt, ďalší olympijský medailista, a ja môžem do hĺbky biatlonovej duše preniknúť hlbšie. Základný ťah mám už za sebou, prijali ma dobre, vyhovujeme si a ťaháme za jeden povraz. Najbližšie k absolútnej špičke sa ocitol Matej Kazár. Niečo podobné sa u neho v porovnaní s Hurajtom prejavuje, dokáže presne strieľať, no nie vždy a všade. Hlavne v najdôležitejších pretekoch treba mieriť perfektne, tak ako to ukázala Nasťa Kuzminová na olympiádach."

Aj keď trénujú slovenskí muži a ženy na jednom mieste na Dachsteine, do rovnice podľa Juraja Sanitru dosadzujú iné neznáme. "Máme odlišný model prípravy, triafame sa do finančných možností. Vyšperkovať by sme ho mohli aj lepšie, no v poolympijskej sezóne sa žiada trochu uskromniť, bez výhovoriek. Dachstein by nemusela byť jediná voľba. Môj vzťah k nemu je dvojaký, v minulosti pramenil z mojej práce pri ženách, Mihokovej, Murínovej a ďalších. Dachstein bol v príprave neodmysliteľný a naháňali sa na ňom kilometre. Ďalšia skúsenosť vyplynula pri trénovaní bronzového olympionika Pavla Hurajta a Dachstein nám ponúkal hlavne rýchly kontakt so snehom. Momentálne sa tento ľadovec za veľmi obľúbenú destináciu až tak nepovažuje, nie všetky špičkové tímy si ho zvolia. Hľadajú sa alternatívy na umelom snehu, už v októbri napríklad v kanadskom Canmore, ruskom Ťumeni, fínskom Kontiolahti. Nám dodáva poci rozdielnosti v technike medzi kolieskovými lyžami a lyžami, aby sa na normálny sneh plynulo nabehlo."

Zatiahla sa opona, roztiahla ďalšia, vzniká nové predstavenie s obrovskými zmenami v scenári. "Výhovorky už u mňa nemajú miesto," presvedčivo tvrdí režisér Juraj Sanitra. "Vyhnali sme predchádzajúce depresie prameniace z množstva vynaloženej práce a neadekvátnych výsledkov. U Kazára a Matiaška sa prebudila nová motivácia, predčasom ich ovanul nepríjemný závan konca kariéry, teraz zasa svieži dych pokračujúcej. Mladým sa snažím naštelovať nový motor, pohon s vyšším oktánovým číslom tak, aby sa nezadrel a poslúchal na slovo."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR