Ladislav Nádaši-Jégé presvedčivo a otvorene písal o skutočnosti

Dolný Kubín/Bratislava 12. februára (TASR) – V piatok 12. februára uplynie 150 rokov od narodenia spisovateľa, publicistu, literárneho kritika a lekára Ladislava Nádaši-Jégého.


Autor s vyhranenými názormi sa dostal do centra slovenskej povojnovej literatúry a stal sa tvorcom novodobej historickej prózy s výrazne realistickým rukopisom. Vo svojich humoreskách, črtách a besedniciach pranieroval malomestskú spoločnosť, charakterové nedostatky svojich súčasníkov i súdobú literatúru. Z Jégého prozaických diel vynikajú najmä Wieniawského legenda (1922), Adam Šangala (1923), Svätopluk (1928) alebo Cesta životom (1930).

Ladislav Ľudovít Jozef Nádaši sa narodil 12. februára 1866 v Dolnom Kubíne v rodine advokáta Antona Nádašiho. Dlhoročný dolnokubínsky starosta sa pôvodne volal Odrobiňák, pod maďarizačným tlakom si však zmenil meno na Nádaši. Bol to práve otec, kto v ňom prebudil záujem o literatúru a štúdium jazykov. Po maturite na gymnáziu v Levoči študoval medicínu na lekárskej fakulte v českej Prahe. Jeho nasledujúci plán odísť ako lekár medzi amerických Slovákov do Clevelandu v Spojených štátoch amerických zmaril krach banky, v ktorej bol jeho otec riaditeľom. Ladislav Nádaši sa teda usadil v Dolnom Kubíne, kde začal pôsobiť ako praktický lekár. V rodisku prežil takmer celý život, postupne sa vypracoval na obvodného, okresného, stoličného a župného lekára Oravskej župy. Nakoniec ho vymenovali za zdravotného radcu. Vo voľbách v roku 1920 kandidoval za Slovenskú národnú a roľnícku stranu. V rokoch 1918 až 1925 sa stal najskôr pomocníkom redaktora, potom redaktorom novín Naša Orava a časopisu Orava. Po roku 1926 sa venoval už len literárnej tvorbe.

Nádaši-Jégé bol tvorcom mnohých článkov, najmä úvah. Začiatok jeho literárnej tvorby ovplyvnil akademický spolok Detvan v Prahe, ktorého bol ako vysokoškolák členom. Počas pražských štúdií pod vplyvom Martina Kukučína a Jozefa Gregora Tajovského publikoval v Národných novinách a v Slovenských pohľadoch sériu čŕt, besedníc, humoresiek a novelu Výhody spoločenského života (1889), ktoré ostro kritizovali malomeštiactvo. Nechýbal im trefný humor, irónia a sarkazmus. Neskôr tvorbu tohto rozhľadeného kritika ovplyvnil francúzsky spisovateľ Émile Zola. Inklinoval k naturalizmu koncepciou človeka a nedôverou k etickým a racionálnym pohnútkam ľudských činov.

Najznámejšími dielami Ladislava Nádaši-Jégého sú román Adam Šangala (1923) a autobiografia Cesta životom (1930). Spisovateľ sa zaujímal nielen o literatúru, ale aj o sociálne dejiny, dejiny umenia, o filozofiu, psychológiu a nové objavy prírodných vied. Okrem románu Adam Šangala pokračoval v historickej tematike románom Svätopluk (1928). Napísal aj historické novely a povesti Wieniawského legenda (1922), Kuruci (1925), Horymír (1926), Magister rytier Donč (1926), Rozličné osudy, Jedovaté kvety a Krásne časy rokoka. Vydal tiež zbierku historických noviel z čias renesančného Talianska Itália (1931). Novely – rozprávky z oravského prostredia zhrnul v zbierkach Kozinský mlyn (1931) a Medzi nimi (1934). Významnými dielami sú jeho ďalšie spoločenské romány Alina Orsághová (1932) a S duchom času (1937). Menej úspešné boli jeho dramatické pokusy Krpčeky sv. Floriána a Mia (obe 1925).

Život i zdravotný stav uznávaného literáta nepriaznivo ovplyvnili politické udalosti. Dcéra s rodinou sa po vzniku Slovenskej republiky museli vysťahovať do protektorátu Čechy a Morava kvôli manželovmu českému pôvodu. Krátko na to Ladislav Nádaši-Jégé 2. júla 1940 zomrel v Dolnom Kubíne na srdcovú porážku. Mal 74 rokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR