L. ŽITŇANSKÁ: Justíciu čakajú dva ťažké roky

Bratislava 3. januára (TASR) – Pred slovenskou justíciou stoja dva ťažké roky, počas ktorých sa udeje veľa štrukturálnych zmien. Vo výsledku však budú pozitívne. V bilančnom rozhovore pre TASR to uviedla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Podľa tej by sa mohli už v tomto roku prejaviť prvé efekty legislatívnych zásahov, ktoré presadila v roku 2016. V začatej reforme mieni pokračovať.


Pohla sa slovenská justícia v roku 2016 dopredu?

Asi by som to rozdelila na dve kategórie. Justícia ide zatiaľ v nastavených koľajach s jednou veľkou zásadnou zmenou, a to, že v polroku nadobudli účinnosť nové procesné kódexy. Zároveň musím povedať, že pri solídnej komunikácii medzi nami na ministerstve, predsedníčkou Súdnej rady, predsedníčkou Najvyššieho súdu a trúfam si povedať, že aj korektnou spoluprácou s predsedami súdov.

Na ministerstve sme zasa pripravovali a presadili právne úpravy, ktoré budú mať zásadný dosah na justíciu. Je to zákon o upomínacom konaní, nová a veľká zmena Exekučného poriadku a osobné bankroty. Keď mi teda takúto otázku položíte o rok, tak budem hovoriť o veľkých štrukturálnych zmenách v rámci slovenskej justície.

Jedným z hlavných cieľov vášho predchodcu Tomáša Boreca (nominat Smeru-SD) bolo zrýchliť prácu súdov, čo sa mu nepodarilo. Aké budú čísla v štatistikách za rok 2016?

Predchádzajúce roky predstavovali z hľadiska zrýchľovania súdnych konaní stagnáciu a pre rok 2016 neočakávam zásadnú zmenu. Štrukturálne zmeny prídu až v priebehu tohto roka a každá zmena sa prejaví v štatistických číslach až s odstupom času. To platí aj o nových procesných kódexoch, ktoré začali platiť minulý rok.
Kedy sa dočkáme obrátenia negatívneho trendu?

Tento rok vznikne jedno pracovisko pre všetky exekučné veci a upomínacie konanie v Banskej Bystrici, čo bude znamenať uvoľnenie kapacít na ostatných súdoch. Samozrejme, tých 3,6 milióna exekučných spisov, ktoré na súdoch sú, tam aj ostanú a bude ich treba vybaviť. Uvoľňovanie kapacít bude teda postupné. Zmeny sa reálne môžu prejaviť už vo výsledkoch za rok 2017, ale výraznejšie efekty očakávam v rokoch 2018 a 2019.


Vaša pomerne širokospektrálna reforma sa stala výkladnou skriňou tejto vlády. Na čo ste najviac hrdá?

To sa ťažko posudzuje, pretože každá právna úprava má iný cieľ. Z hľadiska štrukturálnych zmien v justícii, ktoré majú smerovať k efektívnejšej justícii, sa mi javí ako kľúčový Exekučný poriadok. Ten by mal zároveň priniesť aj férovejšie exekúcie, čiže má aj sociálno-ekonomický dosah. Som presvedčená, že v kombinácii s novou právnou úpravou osobného bankrotu a novým upomínacím rozkazom zlepšia prístup k spravodlivosti v tom najširšom slova zmysle.

Z úplne iného súdka je protischránkový zákon, kde asi všetci čakáme, ako sa v praxi naozaj prejaví. Bol to však politicky ťažký zákon a aj politicky veľmi silná téma, a keď sa nám podarí ukázať, že ide o účinný právny predpis, tak budem naň hrdá.

Nemáte obavy, ako nový Exekučný súd v úvode zvládne vybavovať elektronicky svoju agendu? Elektronizácia súdnictva nejde tak hladko, ako sa čakalo.

Ide pomalšie, my, samozrejme, s elektronizáciou súdnictva budeme pokračovať plošne. Osobitné pracovisko v Banskej Bystrici, ktoré bude vybavovať veci v rámci upomínacieho konania a exekučnú agendu, bude pre nás v niečom pilotným projektom aj pre ostatné súdy. Pokiaľ by sme však nešli na tento elektronický model vybavovania agendy, tak si myslím, že by to nebolo kapacitne zvládnuteľné.

Trúfnete si nejako kvantifikovať finančný efekt, ktorý by mohol mať vami presadený novoprijatý protischránkový zákon?

Finančne si netrúfnem kvantifikovať výsledok. Pozitívny efekt by mal byť v transparentnosti, a síce, že by sme naozaj mali vedieť, kto je na konci vlastníckeho reťazca právnických osôb, s ktorými štát vstupuje do vzťahu a v rámci ktorého sa dostávajú k verejným financiám alebo majetku.

Zároveň som presvedčená, že ako zverejňovanie zmlúv, tak aj transparentnosť, pokiaľ ide o konečného užívateľa výhod, civilizuje naše prostredie. Nedokážeme tým zabrániť kauzám, alebo tomu, že o niektorých zmluvách sa vedie diskusia, či sú výhodné, alebo nie. Som však presvedčená o tom, že aktéri vedomí si toho, že veci vyjdú na svetlo božie, sa správajú inak, ako keď majú istotu, že to nikto nikdy neuvidí.

Mal by mať aj finančný efekt?

Áno, ale ak sa ma pýtate na vyčíslenie, tak vám to neviem povedať. Keď chcete hovoriť o nejakých finančných efektoch, musíte mať nejakú porovnateľnú bázu, a to je asi skôr otázka pre Inštitút finančnej politiky, či také niečo vie merať. Presahuje to moju právnickú kompetenciu.


Skúste odhadnúť, koľko osobných bankrotov bude na Slovensku v roku 2017. Pri zavádzaní nových pravidiel ste kritizovali, ako je doteraz tento nástroj málo využívaný a vlani ho využilo na Slovensku iba 391 ľudí.

Predpokladám, že to budeme počítať v trojciferných číslach a nie v dvojciferných. Ten odhad je veľmi zložitý, pretože nedisponujeme naozaj exaktnými dátami. Myslím si, že koncové čísla budú niekde okolo 10.000 za rok, ale ako rýchlo sa rozbehnú osobné bankroty, neviem.

Bude to veľmi závisieť aj od toho, ako to dokáže kapacitne zvládať Centrum právnej pomoci, ktoré bude tá prvá inštitúcia, s ktorou sa stretne každý, kto bude chcieť využiť osobný bankrot. A samozrejme, aj súdy. Všetky tie inštitúcie si budú potrebovať osvojiť nejaké štandardy vybavovania tejto agendy a som sama zvedavá, ako rýchlo to zvládnu. Sme pripravení posilňovať ich kapacity, ale ťažko sa to odhaduje dopredu.


Najväčšou pýchou minulého ministra bolo zavedenie elektronických náramkov pre odsúdených. Sudcovia ale systém vo väčšej miere zatiaľ nevyužívajú. Museli ste preto vymýšľať nasadenie náramkov vo väzniciach. Navrhnete v tejto súvislosti aj nejaké legislatívne opatrenia?

Urobili sme balík opatrení, niektoré vyžadujú aj legislatívnu zmenu. Keď budeme novelizovať trestné kódexy, budeme pamätať aj na to. V tejto prvej fáze sme využili priestor, ktorý máme v oblasti nelegislatívnych opatrení. To je využitie náramkov v rámci väzenstva.

Môžete priblížiť niektoré z chystaných legislatívnych opatrení?

Niektoré tie problémy sú zjavne až banálne. Zisťovanie, či sú splnené predpoklady na to, aby mohol byť využitý elektronický monitoring, brzdí sudcu v rozhodovaní. Dokáže rozhodnúť rýchlejšie, ale dlho trvá práve to preskúmavanie. Sudcovia hovoria, že možno by bolo dobré, keby sa toto začalo skúmať ešte v štádiu, keď je vec na prokuratúre. Ale to sú veci, o ktorých sa potrebujeme rozprávať s prokurátormi, možno to potrebujeme nastaviť v rámci právnej úpravy, ale je to možno aj otázka interných predpisov a nastavení probačnej a mediačnej služby.

Nedali sa tieto veci predvídať?

Neviem vám na to odpovedať, ani nechcem spätne nikoho z ničoho obviňovať. Sú veci, ktoré sa zistia vždy až v praxi a my na to reagujeme. To, čo podľa mojej mienky bolo nadhodnotené, boli reálne možnosti, koľko odsúdených môže byť vzhľadom na ich skladbu elektronicky monitorovaných.

Do elektronizácie justície sa v minulých štyroch rokoch investovalo dokopy 112 miliónov eur, prevažne z eurofondov. Ste spokojná s tým, čo sa podarilo dosiahnuť?

Urobím maximum pre to, aby všetky komponenty, ktoré boli urobené, boli v maximálne možnej miere v budúcnosti využité, ladili spolu a vzájomne sa dopĺňali. To kľúčové, čo nás čaká, je urobiť bázu, ktorou je súdny manažment. Tu fungujeme na 15 rokov starom riešení. Svet v oblasti IT sa odvtedy posunul dopredu a toto centrum elektronickej justície potrebujeme dostať na inú úroveň. Komponenty, ktoré už boli urobené, potom nastavíme tak, aby spolu ladili.

Nemalo byť to poradie opačné?

Ono sa to javí tak, ako keby to bolo budované v opačnom poradí a túto otázku som kládla aj ja. Ak som správne pochopila, tak rezort zastihla ponuka robiť projekty z eurofondov na poslednú chvíľu, keď zvýšili nejaké peniaze a bolo ich treba čerpať. Pravdepodobne to záviselo viac od ponúk, ktoré "išli okolo", ako od nejakej stratégie.

Zmeníte prístup v používaní eurofondov? Upustíte od robustných a drahých projektov?

To, čo potrebujeme momentálne, je vymeniť bázu - súdny manažment. Ten sa nedá rozmeniť na drobné. Súdny manažment je jeden a musí zahrnúť všetky agendy. Druhý projekt bude Obchodný register, kde tiež fungujeme na báze z deväťdesiatych rokov.

To budú kľúčové platformy. Nepredpokladám, že budú také robustné, ako boli doteraz. Zároveň sú to však nosné systémy, na ktoré budú napojené všetky moduly urobené v predchádzajúcom období. Preto hovorím o tom, že naším cieľom je, aby všetko hralo dokopy ako jeden funkčný celok.

Už sa prejavili nejako očakávané pozitívne efekty rekodifikácie civilného práva?

Je priskoro na to, aby sme hodnotili. Sudcovia sa pravidelne stretávajú a diskutujú teraz už o aplikačnej praxi a dávajú si odpovede na interpretačné otázky. Na druhej strane, ministerstvo je tiež hojným účastníkom súdnych konaní a vnímane citeľnú striktnosť novej právnej úpravy, ktorá tlačí účastníkov konania robiť úkony včas a zúčastňovať sa na pojednávaní. To je pozitívny signál. Väčšia disciplína v rámci konaní určite napomôže tomu, aby boli rýchlejšie.

Najnovší prieskum, ktorý si objednala Súdna rada a organizácia Via Iuris, ukázal zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva. Súdom a justícii ale stále nedôveruje viac ako 60 percent Slovákov a dôveruje im zhruba 33 percent. Ako by ste na otázku v prieskume odpovedali vy?

Ja by som odpovedala pozitívne.

Je to na základe vašich osobných skúseností?

Mám málo bezprostredných osobných skúseností. Ale môj pohľad je taký, že napriek všetkým problémom nedokážem vnímať justíciu inak, ako v konečnom dôsledku väčšina tých ľudí, ktorí prídu na súd do roboty, svoju robotu urobí ako najlepšie vie za daných podmienok.

Čo treba urobiť, aby sa zvýšila dôveryhodnosť súdov?

Treba naozaj robiť štrukturálne zmeny. Je to aj otázka špecializácie súdov. Čiže cesta, v rámci ktorej vzniká Exekučný súd, je určite správna. Je potrebné, aby to, čo súdy nemusia robiť, z nich odišlo na špecializované pracoviská. To je podľa mojej mienky kľúčové. Som presvedčená, aj keď to tak spočiatku vnímané nebude, že elektronizácia justície tiež pomôže k efektívnosti.

Myslím si, že nás čakajú také dva roky, ktoré budú veľmi ťažké, pretože budú prinášať veľa zmien. Aj keď je zmena očakávaná a všetci po nej volajú, tak keď sa stane realitou a každý musí nejakým spôsobom zmeniť systém práce, tak vždy to prináša veľa frfľania a kritiky, ale vo výsledku som presvedčená o tom, že to svoje pozitíva prinesie.

Pred parlamentnými voľbami vaša strana predstavila návrh, ako by mal byť zmenený spôsob kreovania Ústavného súdu SR. Situácia sa medzi tým nezlepšila. Ústavný súd stále je nekompletný a názorové rozdiely medzi prezidentom a parlamentom sa nepodarilo prekonať. Zmení sa to počas tohto roka?

Časové rámce si netrúfam povedať. My v Moste-Híd sme stále presvedčení, že najlepšie riešenie súčasného stavu je cez ústavný zákon a že ten model, ktorý sme predstavili, je dobrý. Je to dobrý základ na debatu, v rámci ktorej sa bude hľadať nový model kreovania Ústavného súdu.

V koalícii sa vám nepodarilo presadiť toto riešenie?

Vnímam, že je zhoda v koalícii, že takúto reformu treba urobiť. Zjavne teraz nie je zhoda na tom, kedy sa do nej pustiť, vzhľadom na situáciu na Ústavnom súde, ktorý opätovne rozhoduje o sťažnostiach nevymenovaných kandidátov. Kým tieto procesy nebudú ukončené a kým nevieme, kde stojíme s tými existujúcimi kandidátmi, tak sa asi nevieme pohnúť ďalej.

Cítite sa byť nejakým spôsobom spoluzodpovedná za neúspech kandidatúry Radoslava Procházku na Všeobecnom súde EÚ?

Zdvihla som ruku, zbaviť zodpovednosti sa teda nemôžem, ale presne vám dokážem odpovedať na vašu otázku vtedy, keď uvidím to zdôvodnenie odmietnutia. Nemám ho k dispozícii, pokiaľ viem, ani Súdna rada ho zatiaľ nemá. Chcem vidieť to zdôvodnenie, a potom vám budem vedieť exaktnejšie odpovedať.

Po hlasovaní na vláde ste vyjadrili istú rozpoltenosť. Nemali ste možno byť aktívnejšia a kolegov vo vláde presvedčiť, aby pána Procházku neschválili?

Opakujem, aby som na to odpovedala, potrebujem vidieť tie dôvody, ktoré výbor uvedie.

Vy si ako zatiaľ vysvetľujete jeho neúspech?

Nevysvetľujem si to. Chcem vidieť tie dôvody. Pre mňa to určite bude smerodajné pre ďalšie personálne nominácie.

Viete už naznačiť, čo by sa malo zmeniť, aby sa Slovensko takýmto situáciám do budúcnosti vyhlo?

Myslím, že nám pomôže, keď si to prečítame s porozumením.

Z pravicových predstaviteľov súčasnej koalície ste museli najviac vysvetľovať vstup do nej. Ako veľký je po trištvrte roku diskomfort, ktorý dennodenne zažívate?

Ja som už niekde povedala, že môj pocit komfortu alebo diskomfortu je úplne bezpredmetný. Dôležité je to, čo sa nám podarí urobiť, a zatiaľ robíme podľa plánu a v tom mienime pokračovať.

Máte hranicu, za ktorú už nebudete ochotná ísť?

Pozrite, máme silné programové vyhlásenie v oblasti, ktorú zastrešujem. Máme dohody na tomto programovom vyhlásení vlády a tie dohody sa napĺňajú, programové vyhlásenie vlády sa plní. Ja osobne som presvedčená o tom, že to najdôležitejšie, čo v tomto období spochybňovania demokratického fungovania, spochybňovania základných práv v čase, keď je populárne sa hlásiť k politickej nekorektnosti, môžeme urobiť pre budúcnosť demokracie na Slovensku, je budovanie inštitúcií demokratického štátu. A súdnictvo hrá v tomto kľúčovú úlohu. Takže ja si myslím, že to jednoducho treba robiť.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR