L. Walesa navrhol väzneného filmára Sencova na Nobelovu cenu za mier

Varšava 29. augusta (TASR) - Na Nobelovu cenu za mier navrhol v utorok ukrajinského filmára Oleha Sencova väzneného v Ruskej federácii bývalý poľský prezident, laureát rovnakého prestížneho ocenenia z roku 1983 Lech Walesa.


Zároveň vyzval všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa zasadili o Sencovovo prepustenie na slobodu.

Informovali o tom internetový server wp.pl a poľské elektronické médiá.

Bývalý líder prvých východoeurópskych nezávislých odborov Solidarita v predvečer poľských augustových udalostí spojených s jeho menom pripomenul, že Sencov sa na euromajdane zasadzoval za Ukrajinu v demokratickej Európe a následne zasa pokojnou formou dával najavo svoj nesúhlas s ruskou anexiou polostrova Krym. Napokon ho ruský súd odsúdil na 20 rokov žalára, aj keď hlavný svedok žaloby stiahol svoju výpoveď, ktorú učinil v dôsledku mučenia,.

Lech Walesa pripomenul aj Sencovov výrok zo súdnej siene, v ktorej apeloval na ruský národ, aby sa naučil nebáť sa.

Filmárova viera v demokraciu, mierové formy aktivít, absencia nenávisti, činnosť v záujme bratstva medzi národmi a obeť vlastnej osoby pre dobro iných nespravodlivo prenasledovaných osôb sú atribútmi, ktoré si podľa Walesových slov zaslúžia najvyššie uznanie slobodného sveta.

Viac ako 40 osobností vyzvalo politikov, aby konali v prípade uväzneného ukrajinského režiséra a postavili sa na stranu demokratických hodnôt. Novovzniknutá platforma Slovensko a Česko za Oleha Sencova vo štvrtok 23. augusta spustila kampaň #FreeOlegSentsov a apeluje na spoločnosť, aby nebola ľahostajná.

Na prepojenie medzi udalosťami z roku 1968 so súčasnou politikou prezidenta Vladimira Putina upozornili členovia iniciatívy v otvorenom liste adresovanom prezidentovi SR Andrejovi Kiskovi, ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi (nominant Smeru-SD) a predsedovi Národnej rady SR Andrejovi Dankovi (SNS). Na portáli changenet.sk ho môže podpísať aj verejnosť.

Ukrajinský režisér Oleh Sencov vstúpil pred viac ako troma mesiacmi v polovici mája v ruskom väzení do protestnej hladovky za prepustenie svoje a ďalších desiatok ukrajinských politických väzňov v Rusku. Podporili ho už medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv, ale aj rôzne osobnosti svetovej kinematografie, či médiá.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR