Ľ. Štúr sa pri štúdiách v Halle zaujímal aj o rómsku problematiku

Bratislava 11. septembra (TASR) - V minulom storočí sa idey Jána Kollára a Ľudovíta Štúra o slovanskej vzájomnosti dostali do popredia najmä v prvých rokoch po skončení 2. svetovej vojny. Bol to celkom prirodzený jav, ktorý vyplynul z víťazstva spojencov nad hitlerovským fašizmom a v prípade našej krajiny z osloboditeľskej misie Červenej armády, ktorú sme si spájali s Rusmi.


Táto skutočnosť sa prejavila aj v bádateľskej činnosti historikov a literárnych historikov a následne aj vo vydavateľskej oblasti. A tak už v roku 1948 vychádza zborník, v skutočnosti periodická ročenka Slovanská Bratislava s podtitulom "Sborník príspevkov k dejinám hl. mesta Bratislavy". V roku 1950 vyšiel objemný zborník, (akoby dvojčíslo), Slovanská Bratislava II - III, ročník 1949 - 1950. Zborník "vydal IV. referát ÚNV v Bratislave" a "vytlačily: Tlačiarenské závody TATRAN, n. p., závod v Martine" (uvádzame v pôvodnom pravopise), čo bola bývalá matičná tlačiareň Neografia. Redaktorom publikácie bol Alojz Fiala a redakcia sídlila v Starej radnici.

Toto dvojčíslo zborníka obsahovalo 9 rozsiahlejších štúdií, medzi ktorými nachádzame aj také budúce osobnosti nášho vedeckého a kultúrneho života ako boli Imrich Kotvan, Ján Stanislav a Jozef Orlovský. Z pohľadu témy o Štúrovi je však najzaujímavejšia štúdia Jozefa Bánskeho Slováci na štúdiách v Halle. Zaoberá sa v nej dejinami účasti slovenských študentov na tejto univerzite od prvopočiatkov jej účinkovania až po polovicu 19. storočia, kde dominuje osobnosť mladého Ľudovíta Štúra.

Dozvieme sa, že pred Štúrom tu študoval T. G. Schrőer, Bratislavčan a budúci Štúrov profesor na bratislavskom lýceu. "Ak už hľadáme príčiny, ktoré viedli štúrovcov z 'malej Halle', ako nazývali Bratislavu, sem, musíme sa vrátiť k Schrőerovým štúdiám. Poznal hallskú fakultu i jej profesorov, preto posielal sem nielen svojho syna Júlia, ktorý tu študoval r. 1844, ale aj ostatných žiakov. (...) Je preto veľmi pravdepodobné, že i Štúra, Červenáka a ich rovesníkov navádzal do Halle on."

Zo štúdie sa dozvieme aj veľmi presné časové údaje o Štúrovej ceste do Nemecka. "Štúr odišiel z Prahy 18. októbra, navštíviac predtým viacerých významných Čechov a P. J. Šafárika, ktorý mu dal odporúčanie pre profesora Potta. V Halle sa zapísal ako poslucháč teológie dňa 21. novembra 1838. Teda viac ako mesiac po svojom odchode z Prahy. Cestoval cez Drážďany a Lipsko." Slovák Pavel Jozef Šafárik, uznávaný učenec, poradil Štúrovi veľmi dobre. Autor štúdie o tom píše: "Keď sa v r. 1838 pobral Štúr do Halle, prvá jeho cesta viedla k Pottovi, ktorého bol Šafárik už vopred dôkladne informoval o jeho budúcom žiakovi. Bol vôbec prvým hallským profesorom, ktorý Štúra poznal. Možno, že milé prijatie zo strany profesora Potta rozhodlo potom i o jeho ďalších filologických štúdiách v Halle."

Ako vysvitá z dobovej korešpondencie, slovenskí študenti profesorovi Pottovi aj pomáhali. "Zásluhy Slovákov pri jeho vedeckých prácach viažu sa k dielu Cigáni (1843-1844), pri ktorom ako skromní spolupracovníci zúčastnili sa i jeho slovenskí žiaci - Červenák a Štúr. Za Štúrovu pomoc v úvode tejto knihy aj ďakuje." Z tejto informácie vyplýva, že Ľudovít Štúr si odvtedy - aspoň okrajovo, uvedomoval aj problematiku rómskej komunity.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR