|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 18.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Eugen
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. októbra 2013
L. Solymos odkazuje R. Rafajovi a J. Božikovi, že zostali v 19.storočí
Dokument Vízia 2016, v ktorom Most-Híd hovorí aj o kultúrnej a školskej samospráve, je materiál európskeho formátu 21. storočia a nehovorí nič o územnej autonómii. Pre TASR to povedal podpredseda strany ...
Zdieľať
Bratislava 2. októbra (TASR) - Dokument Vízia 2016, v ktorom Most-Híd hovorí aj o kultúrnej a školskej samospráve, je materiál európskeho formátu 21. storočia a nehovorí nič o územnej autonómii. Pre TASR to povedal podpredseda strany Most-Híd László Solymos. Reagoval na kritiku Rafaela Rafaja zo SNS či Jozefa Božika zo združenia Spolu sme Slovensko. Solymos im odkazuje, že svojím zmýšľaním zostali v 19. storočí.
Víziou 2016 chce Most-Híd spomaliť, zastaviť resp. zvrátiť úbytok príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Úvodný dokument je rozdelený do častí Sebaurčenie, Politika identity, Samospráva, Vzdelávanie a Jazykové práva. V časti Sebaurčenie, ktorú Solymos označil za kľúčovú, Most-Híd rieši deficit slovnej zásoby tunajších Maďarov, ale aj vytvorenie a voľbu spoločných symbolov Maďarov na Slovensku. Bugárovci si vedia predstaviť aj vytvorenie zástavy a znaku, tomu by však mala predchádzať spoločenská diskusia.
Podľa Mosta-Híd by bolo vhodné prehodnotiť aj rozdelenie obcí do okresov. V národnostných školách už dlhodobo preferujú vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka. Strana by tiež bola za uznanie maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka na území SR. Tiež by chcela, aby sa na Slovensku určovali práva na používanie jazyka národnostnej menšiny na základe používania takéhoto jazyka, a nie na základe národnosti.
Podľa prvého podpredsedu SNS Rafaela Rafaja politika Mosta-Híd programovo smeruje k autonómnej segregácii, kultúrnej privatizácii a jazykovej okupácii južného Slovenska. Štát by mal podľa neho bugárovcov rozpustiť. Pri tomto tvrdení sa odvoláva na kapitolu Vízie 2016 s názvom Sebaurčenie, ktorá podľa Rafaja porušuje viaceré články Ústavy SR. V rozpore so slovenskou Ústavou má byť podľa neho napríklad požiadavka na uznanie maďarčiny ako regionálneho úradného jazyka. "Vytvorenie samostatných symbolov, znaku a zástavy Maďarov na Slovensku nápadne pripomína kosovskú separatistickú cestu k odtrhnutiu," uviedol Rafaj.
Dodal, že Most-Híd "vystrčil iredentistické zuby a prestal naoko spájať Slovákov a Maďarov, pretože chce maďarskú menšinu podobne ako SMK vydeľovať, segregovať, dezintegrovať spoločnosť, separatisticky vyčleňovať jednotné územie Slovenskej republiky a žiadať ďalšie, dokonca regionálne práva".
Podobný názor má aj predseda občianskeho združenia Spolu sme Slovensko a primátor Partizánskeho Jozef Božik. Snahy o kultúrnu a školskú autonómiu sú podľa neho prvým krokom k požiadavke na územnú autonómiu. Božik takéto snahy odmieta. Podľa neho Most-Híd využíva "skrytú formu revizionizmu a iredenty", ktorou sa snaží účelovo vytĺkať politický kapitál. Bugárovci po téme siahli podľa neho preto, že sa teraz s SMK "bijú o to, kto je väčší Maďar".
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
László Solymos z Mostu-Híd Foto: TASR/Michal Svítok
Víziou 2016 chce Most-Híd spomaliť, zastaviť resp. zvrátiť úbytok príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Úvodný dokument je rozdelený do častí Sebaurčenie, Politika identity, Samospráva, Vzdelávanie a Jazykové práva. V časti Sebaurčenie, ktorú Solymos označil za kľúčovú, Most-Híd rieši deficit slovnej zásoby tunajších Maďarov, ale aj vytvorenie a voľbu spoločných symbolov Maďarov na Slovensku. Bugárovci si vedia predstaviť aj vytvorenie zástavy a znaku, tomu by však mala predchádzať spoločenská diskusia.
Podľa Mosta-Híd by bolo vhodné prehodnotiť aj rozdelenie obcí do okresov. V národnostných školách už dlhodobo preferujú vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka. Strana by tiež bola za uznanie maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka na území SR. Tiež by chcela, aby sa na Slovensku určovali práva na používanie jazyka národnostnej menšiny na základe používania takéhoto jazyka, a nie na základe národnosti.
Politika Mostu-Híd smeruje k autonómnej segregácii, tvrdí R. Rafaj
Podľa prvého podpredsedu SNS Rafaela Rafaja politika Mosta-Híd programovo smeruje k autonómnej segregácii, kultúrnej privatizácii a jazykovej okupácii južného Slovenska. Štát by mal podľa neho bugárovcov rozpustiť. Pri tomto tvrdení sa odvoláva na kapitolu Vízie 2016 s názvom Sebaurčenie, ktorá podľa Rafaja porušuje viaceré články Ústavy SR. V rozpore so slovenskou Ústavou má byť podľa neho napríklad požiadavka na uznanie maďarčiny ako regionálneho úradného jazyka. "Vytvorenie samostatných symbolov, znaku a zástavy Maďarov na Slovensku nápadne pripomína kosovskú separatistickú cestu k odtrhnutiu," uviedol Rafaj.
Dodal, že Most-Híd "vystrčil iredentistické zuby a prestal naoko spájať Slovákov a Maďarov, pretože chce maďarskú menšinu podobne ako SMK vydeľovať, segregovať, dezintegrovať spoločnosť, separatisticky vyčleňovať jednotné územie Slovenskej republiky a žiadať ďalšie, dokonca regionálne práva".
Podobný názor má aj predseda občianskeho združenia Spolu sme Slovensko a primátor Partizánskeho Jozef Božik. Snahy o kultúrnu a školskú autonómiu sú podľa neho prvým krokom k požiadavke na územnú autonómiu. Božik takéto snahy odmieta. Podľa neho Most-Híd využíva "skrytú formu revizionizmu a iredenty", ktorou sa snaží účelovo vytĺkať politický kapitál. Bugárovci po téme siahli podľa neho preto, že sa teraz s SMK "bijú o to, kto je väčší Maďar".
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR