Ľ. ÓDOR: Vládna pomoc súkromnej firme sa nezaobíde bez rizík

Bratislava 20. apríla (TASR) – Vlády, ktoré sa rozhodnú prevziať na seba záväzky súkromnej firmy, akou je napríklad Váhostav-SK, musia počítať s rizikami. Jedným z nich je vytvorenie precedensu, že od štátu môžu pýtať pomoc aj iné skupiny, druhým vplyv na deficit a dlh krajiny. Vo svojom aktuálnom blogu to konštatuje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ľudovít Ódor.


Ako uviedol, sú prípady, kedy sa vlády rozhodnú riešiť záväzky, ktoré nahromadili súkromné firmy. "Či už je to v snahe ochrániť finančný systém krajiny alebo drobných subdodávateľov, zvyčajne nie je možné problémy riešiť bez rizík pre verejné financie," upozorňuje.

Podľa neho najmä záchrana krachujúcich bánk býva drahá a neraz posunie dlh krajiny aj o niekoľko desiatok percent vyššie. Viaceré krajiny sa preto rozhodli preventívne vyberať z bankového sektora poplatky, ktoré môžu v prípade problémov finančných domov použiť.

Vláda v prípade Váhostavu-SK navrhuje niekoľko riešení. Jedným z nich je, že štát má odkupovať dlhy veriteľov prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB), pričom sa to má financovať práve z bankového odvodu.

Ako uviedol Ódor, platby bánk zlepšujú verejné financie, kým pri hasení problémov ich zhoršujú. "Aj preto by bolo dobré, keby sa súčasné platby použili na znižovanie deficitov a dlhov. Ak ich totiž štáty teraz 'prejedia', žiadny vankúš pre horšie časy nebude," varuje.

To však nie je jediné riziko pre štát. Pomoc malým subdodávateľom môže podľa Ódora vytvoriť precedens. "Ak štát zachráni jednu skupinu, pýtať peniaze môže aj druhá skupina," konštatuje. Ďalšie riziko je podľa neho v spôsobe záchrany. "Ak pravidlá v súkromnom sektore neumožňujú plnú náhradu pohľadávok, chýbajúce prostriedky musia pochádzať z verejných zdrojov. Pritom je jedno, ako sa nastavia finančné toky, vplyv na čisté bohatstvo všetkých tam bude," zdôrazňuje.

Pomoc vlády súkromnej firme by mohla negatívne ovplyvniť aj dlh a deficit krajiny. V prípade Váhostavu-SK to bude závisieť od viacerých faktorov. Ak Eurostat vyhodnotí transakciu medzi štátnymi finančnými aktívami a SZRB ako čisto finančnú, okamžitý vplyv na dlh a deficit nevznikne, vysvetlil Ódor. "Naopak, ak štatistici označia vstup do základného imania SZRB ako rizikovú, presun peňazí zvýši oficiálny dlh aj deficit. Dokonca sa môže stať, že Eurostat preradí SZRB do okruhu verejných financií, čo zvýši verejný dlh nad rámec tejto transakcie, keďže SZRB má aj iné záväzky," avizuje Ódor s tým, že Eurostat môže tento krok urobiť aj po určitom čase.



Na druhej strane, keby sa SZRB podarilo vymôcť plnú výšku pohľadávok od Váhostavu-SK, negatívne efekty by sa mohli vynulovať. "Štatistické zachytávanie je komplikované, avšak podstata je jednoduchá. Ak spoločnosť Váhostav-SK nebude schopná splatiť všetky svoje záväzky, zásah štátu bude znamenať zníženie čistého bohatstva krajiny," dodal Ódor.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR