L. Obrador žiada od Španielska ospravedlnenie za obdobie dobývania

Madrid/Mexiko 26. marca (TASR) - Španielska vláda v pondelok dôrazne odmietla žiadosť Mexika, aby sa Madrid ospravedlnil za násilnosti páchané počas dobývania Mexika a koloniálnej éry v 16. storočí.


"Príchod Španielov na súčasné mexické územie pred 500 rokmi nemožno posudzovať podľa súčasných kritérií," cituje agentúra AFP z reakcie vlády na list mexického prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora adresovaný španielskemu kráľovi Filipovi VI a pápežovi Františkovi.

Kabinet v Madride vyjadril tiež poľutovanie nad tým, že López Obrador zverejnil obsah listu, ktorý odoslal už 1. marca.

Mexický prezident vo videu zverejnenom v pondelok na Facebooku a Twitteri povedal, že v liste pápežovi a španielskemu kráľovi žiada ospravedlnenie domorodým obyvateľom "za porušenie toho, čo teraz nazývame ich ľudskými právami". "Došlo k masakrám a útlaku," pokračoval López Obrador. "Takzvané dobývanie bolo vykonané mečom a krížom. Vaše kostoly ste postavili na (domorodých) chrámoch," vyhlásil, stojac pred ruinami mayského mesta Comalcalco ležiaceho v súčasnosti v južnom Mexiku. Prezident avizoval, že on sám sa tiež ospravedlní za zločiny spáchané na pôvodnom obyvateľstve a iných menšinách po získaní nezávislosti Mexika od Španielska.

Podľa Lópeza Obradora nastal čas na zmierenie, ale najprv treba požiadať o odpustenie. Ľavicový prezident dúfa, že rok 2021 bude rokom "historického zmierenia". Práve na tento rok pripadajú tri dôležité udalosti v dejinách Mexika: pád vtedajšieho hlavného mesta Aztéckej ríše Tenochtitlánu do rúk Španielov (1521), ktoré bolo založené v roku 1321, ako aj získanie nezávislosti Mexika v roku 1821.

López Obrador nastúpil do úradu vlani v decembri po drvivom víťazstve vo voľbách, v ktorých neuspeli kandidáti tradičných politických strán. Snaží sa prezentovať ako zástanca pôvodného mexického obyvateľstva. Doteraz však udržiaval priateľské vzťahy so Španielskom i Vatikánom.

Dobývanie Aztéckej ríše (Mexika) Španielmi sa začalo vo februári 1519 a skončilo sa 13. augusta 1521. Výprave velil Hernán Cortés. Väčšina aztéckych pamiatok bola počas neho zničená a takmer všetci Aztékovia zahynuli — ak neboli priamo vyvraždení, podľahli chorobám zavlečeným z Európy.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR