L. Kühn odhaľuje aj menej známe fakty zo Štúrovej mladosti

Bratislava 29. septembra (TASR) - Vznik Česko-Slovenska a naše národné oslobodenie si Slováci veľmi vážili. Svedčí o tom aj publikácia Ludvíka Kűhna Buditelia v župe bratislavskej, ktorej záverečný text z poslednej a graficky výrazne zalomenej strany znie: „Tieto letmé pohľady do blízkej i ďalekej minulosti župy bratislavskej, zkadiaľ žiarilo svetlo osvety, zachytil perom i obrazom Ph. Dr. Ludvík Kűhn a vydal ich ako slávnostnú publikáciu na pamäť desiateho výročia oslobodenia župný výbor v Bratislave v jubilejnom roku 1928. Úpravu knihy ako aj väzby navrhol K. Jaroň, typmi Clauda Garamonda vytlačila Slovenská Grafia v Bratislave.


Kniha Buditelia v župe bratislavskej je biografický slovník, no zoradený chronologicky podľa dejinných období. Preto má takúto štruktúru: I. Doba latiny a češtiny (16.- 18. storočie), II. Počiatky prebudenia (1790-1843), III. Štúr a Hurban (1843-1861), IV. Slovenská Vesna (1861-1880) a V. Zápasy, boje, víťazstvo (1880-1918-1928). V rámci štruktúry kapitol sú v nej chronologicky zoradené aj personálne heslá. Je ich vyše 220 a, až na niekoľko výnimiek zo starších období, všetky obsahujú portrét osobnosti, často doplnený obrázkom nehnuteľnej pamiatky - kostola, pomníka, rodiska, domu pôsobenia.

Je príznačné, že v rámci rozvrhu koncepcie celej publikácie samostatnú kapitolu majú Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. A na jej začiatku je ako motto tento citát Ľudovíta Štúra z jeho článku Hlas k rodákom, uverejneného v Orle Tatránskom: „Mi sme rudami, zlatom a strjebrom, život nášho národa ňikdy ňevážili, ale vždi len jeho život pred očima mali. Národ sa len do tedi tohto ňízkeho, massitjeho života pridŕža, kím dačo lepšjeho, vyššjeho ňepoznau, abi ale aj višší, vznešeňejší a opravdiví ludskí život poznau, to naša starosť: usilujme sa ho vzbudiť, pracujme na tom ňeunaveňe a ňetreba sa nám starať o prostrjedki k jeho držaňú a pomáhaňú.“ S tým korešponduje aj Hurbanov výrok z II. ročníka almanachu Nitra: „Mi lud náš slovenskí ctíme a milujeme a zato natom pracovať buďeme, abi Slovák svojou rečou aj dač inšjeho veďeu volať.“

Samotné heslo Ľudevít Štúr (autor ho volá Ľudevít, nie Ľudovít) má tri tlačené strany a je to stručný životopis a prehľad jeho diela. Z menej známych faktov zo Štúrovej mladosti autor zdôraznil skutočnosť, že „r. 1827 išiel na stúdiá do Rábu, kde sa utvrdil v slovenskom presvedčení a stal sa ctiteľom antiky“. Zaujímavým dobovým spôsobom komentuje aj Štúrovu ľúbostnú epizódu s Máriou Pospíšilovou, keď sa vracal zo štúdií v Halle: „Keď sa r. 1840 vracal domov, zaľúbil sa do Márie, dcéry kníhkupca Pospíšila z Hradca Králové, ale verný svojim ideálom o službe vlasti, prchol pred prízrakom ľúbosti a iba v spomienkach sa vraciaval k lúznym obrazom svojho chvíľkového poblúznenia.“ Autorovo hodnotenie osobnosti Ľudovíta Štúra však vôbec nie je dobové, ale stále aktuálne: „V 41 rokoch zomrel, kedy iným sa len začína rozvíjať plodný život, a predsa z jeho odkazu žili ešte dve generácie, ba ani po oslobodení politickom Štúrove myšlienky neztratily na aktuálnosti a jeho duch i dnes obodruje a posilňuje slovenskú studujúcu mládež...“

Publikácia Buditelia v župe bratislavskej je výnimočne cennou knihou, ktorá sa už dávnejšie vytratila aj z regálov antikvariátov. Cenná je ako doklad, že slovenský národ sa aj po zániku habsburskej monarchie a národnom oslobodení energicky hlásil k osobnosti Ľudovíta Štúra. Po druhé - cenná je svojím rozsahom i biografickými dátami prezentovaných osobností, z ktorých poniektoré už odišli z nášho povedomia do čiastočného zabudnutia a po tretie - cenná je svojím bohatým fotodokumentačným aparátom, v ktorom prevládajú dobové a reprodukovateľné portréty.

Poznámka: Všetky citáty uverejňujeme v dobovom pravopise i lexike.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR