Kvórum pre menšinové jazyky sa zníži na 15 percent

Foto: SITA/Nina BednárikováBRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) - Kvórum pre používanie menšinového jazyka by sa malo v budúcnosti znížiť z 20 na 15 percent.


Vyplýva to z novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý dnes schválila vláda. Predkladateľ novely pôvodne navrhoval zníženie na 10 percent.

„Dnes považujem 15 percent za optimálnych. Nie je to maximum, ktoré sme chceli dosiahnuť,“ konštatoval Chmel po rokovaní vlády s tým, že to je zrejme optimum vzhľadom na spoločenskú situáciu, ktorá je v súčasnosti v strednej Európe.

Ak by novelu prijal v tejto podobe parlament, mohla by sa stať aj modelom pre iné štáty. V návrhu zdôrazňoval, že „zníženie hranice pre používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku z doterajších 20 na 15 percent zohľadňuje odporúčania Výboru ministrov Rady Európy. „Som rád, že došlo k zhode, že som vo vláde vo veci, ktorá možno má v spoločnosti až nadmerne veľkú senzibilitu, že sa našiel v koalícii konsenzus,“ pochvaľoval si Chmel.


Rokovania samosprávy v cudzom jazyku

Schválená novela rozširuje aj právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Príslušník národnostnej menšiny bude mať právo podávať podania v jazyku národnostnej menšiny, používať ho v ústnej komunikácii, predkladať ústne alebo písomné podania, vrátane predkladania písomných listín a dôkazov v menšinovom jazyku. Podobne budú úrady povinné poskytovať občanom formuláre aj v menšinovom jazyku. Verejné orgány budú povinné na ústne alebo písomné žiadosti odpovedať okrem štátneho aj v menšinovom jazyku. Obce, v ktorých patrí aspoň 15 percent obyvateľov k národnostnej menšine, budú na požiadanie vydávať rodný, sobášny či úmrtný list dvojjazyčne. Foto: SITA/Michal Burza

Podľa ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH) boli do novely zákona zapracované pripomienky o komunikácii v menšinových jazykoch v ozbrojených zboroch.

„Bude môcť byť len v prípadoch, keď príslušník ovláda jazyk menšiny a v neformálnej komunikácii s príslušníkom menšiny vo vymedzenom území,“ vysvetlil Lipšic. Po novom budú môcť v menšinovom jazyku rokovať aj samosprávne orgány, musí s tým však súhlasiť každá zúčastnená osoba. Tieto úrady budú môcť viesť svoju agendu dvojjazyčne, matrika sa však bude viesť vždy výlučne v slovenčine.


KDH má výhrady

Vláda chce zmeniť aj súčasné pravidlá o používaní geografických názvov. Novela totiž preferuje používanie geografických názvov, napríklad v cudzojazyčných učebniciach, v menšinovom jazyku, až potom za lomkou alebo v zátvorke nasleduje označenie v štátnom jazyku. Zákonom sa zároveň ruší povinnosť pri vysielaní inojazyčných televíznych relácií určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vysielať titulky v štátnom jazyku. Podobne tak sa pri vysielaní inojazyčných rozhlasových relácií na samostatnom vysielacom okruhu Slovenského rozhlasu nebude vyžadovať bezprostredne nasledujúce vysielanie v štátnom jazyku.

K novele pred predložením do vlády KDH formulovalo viacero výhrad, podľa ministra Lipšica je to teraz otázka na ich poslanecký klub, či bude za schválené znenie zákona. "Názor v klube do dnešnej chvíle jednotný nie je," dodal. Posledné slovo bude mať pri vymedzení nových pravidiel parlament, v prvom čítaní by sa poslanci novelou mali zaoberať už na najbližšej, marcovej schôdzi.